Facebook
Bratislava žije jazykmi!
28-29. septembra 2018 – Ekonomická univerzita v Bratislave

Prednášky

Presný harmonogram festivalu (zadelenie času a miesnosti) nájdete tu.

Prednášky aj popis prednášajúcich uverejňujeme priamo v jazyku, v ktorom prednášky odznejú. Väčšina bude v slovenčine, poprípade češtine, prídete si ale na svoje aj po anglicky, nemecky či rusky 😀.


7 dôvodov, prečo školská výučba jazykov nemôže fungovať (pre učiteľov)

Jazyky sa v škole učíme celé roky, a predsa sú štatistiky Európskej únie o znalosti jazykov čoraz horšie. Žiaci sa boja pustiť do jednoduchej konverzácie často aj po 5 rokoch nemčiny či iného jazyka. V čom je teda problém? Lýdia Machová, polyglotka, tlmočníčka a jazyková mentorka, je presvedčená, že odpoveď je v spôsobe, akým je nastavená výučba v školách. Nejde pri tom vôbec o počet hodín do týždňa či študentov v triede. Keď sa pozrieme na to, ako sa jazyky učia polygloti, nájdeme niekoľko priepastných rozdielov. Príďte si na Lingvafest vypočuť, ako sa jazyky učia polygloti a ako sa od nich dá inšpirovať aj v školskej výučbe.

Tajné triky polyglotov: Čo sa človek naučí pri učení sa 9 jazykov (pre verejnosť)

Väčšina z nás sa borí s jedným či dvoma cudzími jazykmi väčšinu života, ale sú medzi nami aj takí, ktorí sa nový jazyk učia zhruba každé dva roky. Patrí k nim aj polyglotka a jazyková mentorka Lýdia Machová, ktorá sa momentálne učí svoj deviaty cudzí jazyk, a zvyšných sedem si udržiava na plynulej úrovni. Ako to robí? Talent? Špeciálne učebné techniky? Časté pobyty v zahraničí? Zrejme budete prekvapení, keď zistíte, že Lýdia sa všetky jazyky učí ako samouk, tu na Slovensku, a pomocou veľmi prirodzených techník, ktoré dokáže okopírovať naozaj ktokoľvek. Príďte si vypočuť Lýdiin príbeh a ktovie, možno sa niečo v učení sa jazyka zlomí aj u vás…

Lýdia Machová

Lýdia je polyglotka a jazyková mentorka, ktorá učí ľudí, ako sa môžu sami učiť cudzie jazyky. Je presvedčená, že na učenie sa jazykov nie je potrebný talent, a že to dokáže každý, pokiaľ nájde spôsob, ako ho učenie sa jazyka môže baviť. Sama sa učí nový jazyk zhruba každé dva roky a momentálne sa plynule dohovorí v siedmich cudzích jazykoch. Vo voľnom čase rada cestuje a venuje sa latinskoamerickým tancom.


Jak cizí jazyky obohatily a ovlivily můj dosavadní život a co můžou přinést i tobě?

Také vás někdy napadlo, zda jsou nám některé věci v životě určeny a napsány ve hvězdách a nebo jsme my sami 100% tvůrci vlastního osudu? Svoje nadšení pro cizí jazyky jsem objevila už ve věku 5-6 let, kdy jsme měli hodiny základů angličtiny ve školce a pak v první třídě základní školy. Už jako dítě jsem tušila, že jednou budu žít v cizině a lákaly mě daleké destinace. O několik let později jsem se pak začala učit i němčinu a španělštinu, a to odlišnými metodami, o kterých vám řeknu blíže ve své přednášce, jelikož měly výrazně odlišnou efektivitu. Nicméně skutečně používat tyto cizí jazyky jsem měla možnost až ve 20 letech a postupně jsem přidávala další nové včetně portulgaštiny, francouzštiny, italštiny a nyní se učím holandštinu a esperanto. Naštěstí nikdy není pozdě začít se studiem něčeho nového. Kouzlo cizích jazyků spočívá v tom, že vám otevírají nejen cestu k novým pracovním příležitostem, pobytu v zahraničí či snadnějšímu přístupu k informacím, ale také k novým přátelstvím, dobrodružným zážitkům a lepšímu poznání sebe samých, překročení vlastního stínu a vystoupení z naší komfortní zóny. Těším se, že vám povím o svých zkušenostech a tipech, které vás doufám budou inspirovat a motivovat učit se také cizí jazyky!

Jitka Vršovská

Jitce je nyní 30 let a pochází původem z Prahy z České republiky. Během studií na vysoké škole měla možnost strávit jeden semestr ve Finsku, absolvovat stáž u Evropské komise v Bruselu a zúčastnit se letních univerzitních programů v Lisabonu, Mnichově, Vídni, Bruselu, Londýně a Amsterdamu. Nyní žije 3,5 roku v Berlíně, přešla z korporátní sféry do neziskového sektoru a miluje svoji práci! Cizí jazyky, cestování a poznávání nových kultur ji doprovází již více než 15 let a výrazně ovlivily její životní směřování, okruh přátel a výber pracovních výzev.


Ako som si v Turecku vypýtal „konský syr“, vo Francúzku nazval kolegyňu „mojou najobľúbenejšou hnačkou“ a kam to celé potom viedlo

Všetci sme sa s tým už stretli – učíme sa jazyk niekoľko rokov buď máme napozerané naše obľúbené seriály v nemčine, od malička sme hraním PC hier v angličtine premrhali dobrých pár rokov svojho života, vieme odspievať svoje najobľúbenejšie francúzske piesne bezchybne (…no až na ten falošný spev 🙂 ) alebo máme prečítané všetky knihy Hra o tróny v ruštine. Máme pocit, že všetko už rozumiemie a sme so sebou spokojní. Zrazu sa však stane niečo nepríjemné – na ulici nás zastaví cudzinec a opýta sa nás na cestu na železničnú stanicu… a naše domnienky o tom, čo všetko už vieme sa rozplynú. Ihneď nám vychladnú dlane, prerušíme očný kontakt, stiahne sa nám žalúdok a závory na nervových dráhach vedúcich k našim jazykovým znalostiam sa zrazu spustia – naše jazykové skills sú úplne fuč! Bojíme sa povedať komplikovanejšiu vetu, len aby sme neurobili chybu. Chyba! Najväčšia chyba akú v tomto momente môžeme urobiť je neurobiť žiadnu chybu. V mojej prednáške vám porozprávam jazykové faux pas a trapasy, ktoré som zažil sám alebo vypočul si od iných a najmä, čo sa stalo s nami, ktorí sme sa tako neskutočne strápnili.

Michal Grodza

Michal pochádza z východnej časti Slovenska a je schopný komunikovať po anglicky, poľsky, francúzsky, turecky a prijal výzvu naučiť sa esperanto. Jeho láska k cudzím jazykom pochádza z čias keď ako malý sledoval Cartoon Network. Vyštudoval učiteľstvo anglického jazyka, no obľubu našiel v neformálnom vzdelávaní. Pracuje ako mládežnícky mentor a organizátor medzinárodných mládežníckych výmen a školení.


About the Irish language: how it almost disappeared in the 19th century, and how it became an official EU language in 2007

Seán Ó Riain

Experienced Irish diplomat, having represented Ireland in six countries. Ph.D from Trinity College, Dublin, in language planning in Ireland and Québec. Fluent in 8 languages. More info: http://seanoriain.eu/.


Vyučovanie cudzích jazykov v základných školách a gymnáziách na Slovensku

Príspevok je zameraný na súčasný stav vo vyučovaní cudzích jazykov na Slovenku. Prináša informácie o počte vyučovaných cudzích jazykov a ich hodinovej dotácii v základných školách a gymnáziách. Prezentuje štruktúru vzdelávacích štandardov z cudzích jazykov a výstupné komunikačné úrovne z jednotlivých stupňov vzdelávania.

Katarína Bockaničová

Katarína je pracovníčka z Oddelenia pre cudzie jazyky v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave.


Jazyková politika v EÚ: potreba jej zásadnej zmeny

Prednáška pripomenie ambiciózne odporúčanie politikov občanom EÚ na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002 (ovládať materinský jazyk a aspoň dva cudzie jazyky) a následnú 16-ročnú neúspešnú podporu mnohojazyčnosti a vyučovania cudzích jazykov v EÚ. Nevyhnutným predpokladom na zmenu doterajšej liberálnej trhovej jazykovej a kultúrnej politiky v EÚ (uprednostňujúcu 1 až 3 jazyky) je potreba zapojiť do nej občanov, posilniť ich európske povedomie a identitu, a nahradiť ju novou rovnoprávnou a efektívnou jazykovou politikou v EÚ. Upozorní na veľký paradox v jazykovej politike EÚ, medzi jazykovou rovnosťou občanov de jure a de facto v každodennej praxi. Poskytne stručnú informáciu o jazykovo-politických aktivitách na Slovensku od vstupu do EÚ v roku 2004 až doteraz. Na záver naznačí možný postup a riešenia v troch oblastiach: ekonomike, vyučovaní jazykov a budovaní spoločnej identity občanov, ktoré sú dôležité pre ďalšie úspešné pokračovanie európskej integrácie.

Jozef Reinvart

Bývalý slovenský diplomat, pracoval v diplomacii v rokoch 1993 – 2018, v ktorej pôsobil ako zástupca veľvyslanca na diplomatických misiách vo Viedni, Aténach a Bruseli. Od roku 1997 sa špecializoval na európsku integráciu a EÚ. Je odborníkom na jazykovú politiku a riešenie jazykových a kultúrnych problémov v EÚ a členom niekoľkých národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií venujúcim sa podpore širokej mnohojazyčnosti, hľadaniu rovnoprávnych a efektívnych riešení problémov jazykovej komunikácie v EÚ/Európe a vo svete. Je členom OZ: Seniori slovenskej diplomacie (SSD), Asociácie pre európske povedomie, ale aj členom predsedníctva Európskej esperantskej únie (EEÚ).


Vybrané pamiatky v Kamakure v Japonsku

Kamakura je bývalé hlavné mesto Japonska. Napriek prírodným katastrofám, ktoré ho postihli, zachovalo si historickú atmosféru, ktorou dýchajú aj jeho pamiatky. Rada by som priblížila tie, ktoré považujem za najzaujímavejšie a najkrajšie. Ich prostredníctvom sa môžeme presunúť do dávnych čias tohoto mesta, dozvedieť s o ňom viac – a môžeme aj nazrieť do japonskej duše.

Alena Cingelová

Narodila som sa a žijem v Bratislave, absolventka prekladateľstva a tlmočníctva na FFUK v Bratislave. Okrem cudzích jazykov ma baví história, architektúra a literatúra. Cestovanie je súčasťou môjho života.


Zlepši si jazyk pomocou Wiki(p|m)édie

Wikipédia je všeobecne známa ako miesto na internete, kde sa dozvieš prakticky všetko. Ale ako je to s jazykmi? Okrem najprostejšej možnosti (čítanie článkov o jazykoch) ponúka Wikipédia a jej sestričky mnohé ďalšie, málo známe možnosti ako sa jazyk začať učiť, praktikovať ho a dosiahnuť v ňom plynulosť. A popri tom ešte môžte pomôcť svojej komunite mať všetky znalosti ľudstva na dosah ruky.

Michal Matúšov

Od mala som bol knihomoľ a rozmýšľal ako pomôcť čo najviac ľuďom pomocou kvalitných informácií. Až som nakoniec objavil Wikipédiu a tá všetko zmenila. Začal som prispievať na slovenskej a esperantskej Wikipédii, objavil jej sesterské projekty, súvisiace wikimedické hnutie a nakoniec som spoluzaložil 2 organizácie na ich podporu – „Wikimedia Slovenská republika“, kde som od začiatku predsedom, a „Esperanto a Slobodné Vedomosti“. K jazykom som sa dostal hlavne cez esperanto a „náhodou“ som sa ich naučil 6.


Jazyk a mozog

Akými cestami sa uberá reč v mozgu? Ako človek získava dar jazyka a ako ho môže stratiť? Líšia sa mozgy ľudí, ktorí ovládajú jeden jazyk, od mozgov tých, ktorí ovládajú viac jazykov? Je pravda, že učenie jazykov spomaľuje starnutie mozgu? Na tieto a ďalšie otázky týkajúce sa vzťahu myšlienok, slov a ich záhadného príbytku ukrytého v ľudskej lebke skúsi odpovedať Zuzana Stožická.

Zuzana Stožická

Zuzana vyštudovala biológiu a šesť rokov strávila výskumom neurodegeneračných ochorení. Dnes pracuje v oblasti podpory vedy. Jej najvytrvalejším koníčkom je čítanie a písanie vedecko-fantastickej literatúry.


Názory študentov na komunikačný jazyk Európy a ich euro-identita

Autorka prezentuje časť výsledkov výskumu „Moja identita“ medzi slovenskými študentmi, týkajúce sa jazykovej komunikácie v Európe. Zistilo sa, že študenti stredných škôl sa vo významne väčšej miere stotožňujú s názorom o prijatí spoločnej jazykovej politiky, a tiež s výrokom, že život v Európskej únii by bol jednoduchší ak by EÚ prijala spoločný oficiálny jazyk, než vysokoškoláci. Identita respondentov viac inklinovala k národnému povedomiu, vzťah k európskej identite a komunikačnému jazyku EÚ ovplyvňujú najmä možnosti a skúsenosti zo študijnej a pracovnej mobility.

Eva Poláková
Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici

Autorka sa výskumne i pedagogicky dlhodobo venuje interdisciplinárnym prienikom aplikovanej a sociálnej etiky, vrátane problémov jazykovej komunikácie v kontexte ľudských práv. Bola členkou skupiny Národného konventu, ktorá sa zaoberala kultúrnymi a jazykovými podmienkami a perspektívami stabilizácie EÚ.


Úvod do tajov posunkového jazyka

Prednáška o úvode do posunkových jazykov. Oboznámenie sa s úvodnou teóriou posunkových jazykov (základné mýty a fakty o posunkových jazykoch, rozdiel medzi slovenským posunkovým jazykom a posunkovanou slovenčinou, posunok a jeho zložky atď.).

Roman Vojtechovský
Spolok nepočujúcich pedagógov

PaedDr. Bc. Roman Vojtechovský je ťažko nedoslýchavý. Na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove vyštudoval odbor pedagogika mentálne postihnutých (1999 − 2004). Rigoróznu prácu obhájil v odbore učiteľstvo pre špeciálne školy – pedagogika sluchovo postihnutých (2009), získal titul PaedDr. Je absolventom denného bakalárskeho štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, odbor čeština v komunikácii nepočujúcich, ktoré ukončil v roku 2012. V súčasnosti je zamestnaný ako odborný pracovník v Centre podpory študentov so špecifickými potrebami na Univerzite Komenského v Bratislave, kde aj vedie kurz slovenského posunkového jazyka pre akademickú obec. Zároveň pôsobí ako externý odborný pracovník v pozícii odborného konzultanta a lingvistu pre výkladový slovník (www.dictio.info) v Stredisku pre pomoc študentom so špecifickými nárokmi (Stredisko Teiresiás) na oddelení vizuálnej komunikácie na Masarykovej univerzite v Brne. Moderuje Správy RTVS v slovenskom posunkovom jazyku v Rozhlase a televízii Slovenska, ktoré sú primárne určené nepočujúcim divákom. Okrem nich sa venuje elektronickému dvojjazyčnému prekladovému slovníku slovenského jazyka www.posunky.sk – slovenského posunkového jazyka ako lexikograf a editor.


Rómčina na Slovensku

Popularizačná prednáška s cieľom v krátkosti predstaviť rómčinu z jazykového a mimojazykového kontextu. Zámerom je motivovať širokú verejnosť k záujmu o rómsky jazyk.

Milan Samko

Milan Samko, pôsobí ako odborný asistent v Ústave romologických štúdií FSVaZ UKF v Nitre, kde sa zaoberá hlavne rómskym jazykom.


Bilingvní Těšínsko – jazyková situace na česko-polském pomezí

Přednáška seznámí posluchače se základními rysy jazykové a etnické situace v české části Těšínského Slezska. Podíváme se do historie soužití Čechů a Poláků, seznámíme se s jazyky, jakými zdejší populace hovoří a představíme si teoretické a praktické aspekty pojmů, s nimiž se můžeme v tomto regionu setkat, např. jazyková situace, individuální a společenský bilingvismus, fungování a ochrana jazykových menšin apod.

Jiří Muryc

Pracuje jako odborný asistent na katedře slavistiky Ostravské univerzity. Zde také absolvoval magisterské a doktorské studium v oboru polský jazyk. Věnuje se jazykovým kontaktům a srovnávací gramatice polštiny a češtiny, překladatelství, tlumočnictví a výuce polštiny jako cizího jazyka.


Slovenčina ako cudzí jazyk

Prednáška bude o výučbe slovenského jazyka ako cudzieho jazyka a o odbornej príprave pre cudzincov a krajanov, ktorí chcú študovať na slovenských vysokých školách. Predstavím inštitúciu, ktorá sa najdlhšie venuje výučbe slovenčiny pre zahraničných študentov už od roku 1960, ako v nej prebieha vyučovanie a aké metódy a najnovšie trendy vo výučbe cudzích jazykov aplikujeme na slovenský jazyk. Ako prepájame jazyk s kultúrou a aké sú dôležité mimoškolské aktivity pre zdokonaľovanie jazyka. Poslucháči sa dozvedia, ako sa učia cudzinci z rôznych kútov sveta, čo im robí v štúdiu najväčšie problémy. Napokon, akým spôsobom prebieha testovanie dosiahnutých jazykových kompetencií.

Katarína Nevrlová

Dlhoročná lektorka slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, metodička slovenského jazyka a náuky o spoločnosti, spoluautorka obsahu webového portálu slovake.eu, online učebnice pre samoštúdium slovenčiny, autorka testov na Certifikovanú skúšku zo slovenského jazyka a predsedníčka skúšobnej komisie Testovania jazykových kompetencií, administrátorka a skúšajúca na ECL testovaní, recenzentka učebníc slovenčiny ako cudzieho jazyka, školiteľka krajanských lektorov.


Prezentácia jazykovej skúšky ECL

Prezentácia medzinárodnej certifikovanej jazykovej skúšky ECL (Európske konzorcium pre certifikáciu a znalosti moderných európskych jazykov). UKF v Nitre je zároveň jediným Národným skúškovým centrom ECL na Slovensku.

Renáta Machová

Mgr. Renáta Machová, PhD. – koordinátorka jazykových skúšok ECL, zostavovateľka štandardizovaných testov, zodpovedná za jazykovú prípravu na skúšku a realizáciu jazykovej skúšky ECL. Odborná asistentka v Jazykovom centre UKF v Nitre (nemecký jazyk, slovenský jazyk). Pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Kolínskej univerzite v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Zostavovateľka online jazykového kurzu Europodians zo slovenského jazyka. Vyučuje slovenský jazyk zahraničných študentov cez program ERASMUS. V súčasnosti sa venuje analýze strojového prekladu z nemčiny do slovenčiny.


Ako sa George Clooney naučil po slovensky
Alebo (nielen) o preklade filmov a seriálov

Prednáška je venovaná audiovizuálnemu prekladu, oblasti translatológie, ktorá sa v súčasnosti teší veľkému vzostupu. Účastníci sa dozvedia zaujímavosti z histórie i súčasnosti audiovizuálneho prekladu (dabingu a titulkovania) v slovenskom priestore a spoločne sa pokúsia zodpovedať otázky, prečo prekladatelia „nevedia“ preložiť názvy filmov, prečo sa vo filmoch v slovenčine vôbec nenadáva či prečo je v titulkoch len zlomok toho, čo zaznelo vo filme. Pozornosť bude okrem toho venovaná i možnosti uplatnenia audiovizuálneho prekladateľa v prekladateľskej a mediálnej praxi.

Andrej Zahorák

PhDr. Andrej Zahorák, PhD. vyštudoval prekladateľstvo – tlmočníctvo v kombinácii nemecký jazyk a kultúra – ruský jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2017 obhájil na Katedre translatológie FF UKF dizertačnú prácu, v ktorej sa venoval špecifikám prekladu a recepcie precedentných fenoménov v odlišných jazykových a kultúrnych priestoroch (rusko-slovensko-nemecký porovnávací aspekt), v roku 2018 rigoróznu prácu, v ktorej skúmal špecifiká prekladu a recepcie audiovizuálnych diel pre detského diváka. Momentálne pôsobí na KTR ako odborný asistent, aktívne sa venuje prekladu beletrie (spolupracuje s vydavateľstvami Tatran, Ikar či Fortuna Libri) ako aj audiovizuálnemu prekladu.


Воспитание ребёнка-мультилингва / Raising up a multilingual child

Ako sa dá vychovať dieťa, ktoré už v piatich rokoch komunikuje plynulo v ôsmych jazykoch? O tomto Vám príde priamo z Moskvy porozprávať Júlia – mama dnes iba 6-ročnej polyglotky, ktorá už očarila svojimi výkonmi a znalosťami celý svet (viď video). Bella sa samozrejme pridá a budete ju teda môcť na podujatí vidieť spolu s mamou. Prednáška sa uskutoční bez tlmočníka, v piatok v ruskom jazyku, v sobotu po anglicky.

Белле 6 лет, она свободно разговаривает на 8 языках. Все языки она начала изучать в раннем возрасте методом погружения. Многоязычная среда для Беллы создаётся искусственно с привлечением носителей языка.

Bella is 6 years old and she speaks 8 languages fluently. She began learning all these languages in immersion at an early age. Bella’s multilingual environment is created artificially, with the involvement of native speakers.

Юлия Девяткина / Yulia Devyatkina

Мама шестилетней девочки, которая говорит на 8 языках.

Mum to a 6 year-old girl who speaks 8 languages.


Ekológia a prekladateľstvo? Greentranslators

Ak ti vŕta v hlave, čo má spoločné a ako sa dá spojiť ekológia a prekladateľstvo, príď si vypočuť Katkinu prednášku o projekte Greentranslators. Greentranslators je mladý projekt s veľkými ambíciami. Jeho cieľom je odstraňovať komunikačné bariéry v neziskových ekologických projektoch, a tým zlepšiť prístup k dôležitým informáciám a službám v rámci environmentálnych tém. V tejto iniciatíve sú zapojení lingvisti, prekladatelia, študenti jazykov a všetci, ktorí sa venujú ekológii. Za sebou majú už úspešné preklady, ako aj účasti na veľtrhoch.

Čakáme ťa na prednáške!

Katarína Absolonová

Katka ako absolventka VŠ v odbore anglický jazyk a psychológia s praxou v prekladateľstve a marketingu vie presne ako riadiť ľudí a manažovať prekladateľské projekty. Za svoju prácu bola ocenená v roku 2006 v súťaži Vynikajúca podnikateľka SR. Vždy rada pomáhala iným, preto sa aj v rokoch 2010-2013 stala Ambasádorkou podnikateliek Slovenska. Vo svojej spoločnosti ASAP-translation už 15 rokov riadi kompletnú produkciu služieb jazykovej komunikácie a prácu projektových manažérok. Téma ekológie a prekladateľstva je jej srdcu blízka, takže sa určite môžete tešiť na prednášku.


Jazykové olympiády – nástroj na podporu mladých talentov

V prvej časti prednášky vás Mgr. Vladimíra Kosorinská uvedie do problematiky predmetových olympiád a postupových súťaží. Bližšie informácie poskytne najmä o jazykových olympiádach, ktoré na Slovensku fungujú takmer 50 rokov, o možnostiach zapojenia sa do týchto súťaží a predstaví webovú stránku olympiád. V druhej časti prednášky sa PhDr. Helena Hanuljaková bude venovať trom významným oblastiam: motivačné aspekty pri učení sa cudzích jazykov, aktivity v oblasti cudzích jazykov pre ZŠ a SŠ a štipendijné pobyty pre žiakov a študentov.

Helena Hanuljaková a Vladimíra Kosorinská

PhDr. Helena Hanuljaková, predsedníčka Celoštátnej odbornej komisie Olympiády v nemeckom jazyku – Som autorkou učebníc, dlhé roky som pôsobila v oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov nemeckého jazyka. Ako prezidentka Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka som sa zúčastnila konferencií v oblasti nemeckého jazyka v Európe, Ázii, Amerike a Afrike. Aktuálne pôsobím ako vyučujúca nemeckého jazyka na Jazykovej škole, Palisády 38 v Bratislave.

Mgr. Vladimíra Kosorinská – Pracujem v organizácii IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže na Odbore predmetových olympiád a postupových súťaží. Som tajomníčkou štyroch celoštátnych odborných komisií jazykových olympiád, konkrétne vo francúzskom, nemeckom, ruskom a španielskom jazyku. Predmetové olympiády a súťaže sú určené pre žiakov ZŠ a SŠ, sú integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu detí a mládeže v SR, majú postupový charakter a sú organizované ako jedna z foriem dobrovoľnej záujmovej činnosti žiakov v súlade s dlhodobou koncepciou MŠVVaŠ SR v oblasti práce s talentovanými deťmi a mládežou.


Nebojme sa francúzštiny a tlmočenia

Nabáda nás pedagóg z nitrianskej katedry translatológie, profesor Peter Kopecký. Prednáška spojená s diskusiou: o francúzštine, tlmočení, preklade a jazykoch s Petrom Kopeckým a jeho kolegami zo SSPOL. So skúsenými prekladateľmi a tlmočníkmi budeme diskutovať o práci prekladateľa a tlmočníka, o nevyčerpateľných možnostiach práce s jazykmi, o nových trendoch v oblasti poskytovania jazykových služieb a o mnohých ďalších atraktívnych témach. Odpovieme na všetky vaše otázky. Tešíme sa na diskusiu!

Peter Kopecký

Prof. Peter Kopecký je súdny tlmočník a prekaldateľ pre jazyk francúzsky a rumunský. Je bývalý veľvyslanec v Rumunsku, dlhoročný vysokoškolský pedagóg.


The Philippines: my country, my people, my university

My presentation will highlight the Philippines, its brief history, its primitive customs and symbolism. I will also show my beloved audience the most visited places in the Philippines, the mind-blowing islands and the historic places. Additionally, I’ll also introduce the Filipino people in this presentation, showing our native traits that make us world-known such as resiliency and optimistic mindset. Moreover, I’ll present a brief background on the university where I graduated from and where now I’m teaching. This presentation will be very interesting for all audiences and will be very helpful for those who wanted to visit us.

John Bertrand

John Bertrand, or you can call him JB, is a speaker for the Youth and a teacher for aspiring Accountants in the Philippines at a very young age. He loves travelling to different places inside and outside of the Philippines to learn new ideas, new concepts and new perspectives of different cultures and different people. One of his advocacy is the Education for the Youth like inspiring and motivating them to strive for quality education to surpass the level of mediocrity. Also, he is an advocate for the support on the livelihood of the farmers and agriculturists especially the marginalized. This speaking engagement in Central Europe will be a great opportunity for him to share his country, his people, his University and his advocacies.


Rómska literatúra a jej spisovatelia na Slovensku (diskusia)

OZ Rómsky literárny klub (ROLIK) je spoločenstvo autorov prózy a poézie, ktorých inšpiráciou k literárnej tvorbe je samotný spoločenský život a prezentácia Rómov. Cieľom diskusie je snaha o zachovanie a rozvoj trvalej „rómskej písanej“ kultúrnej hodnoty, zamerané ako na výchovu, vzdelávanie „publika“ teda účastníkov Literárnych podujatí.

ROLIK

Občianske združenie ROLIK realizuje od svojho vzniku (2009) viacero besied na ZŠ, SŠ, Komunitných centrách: Literárne podujatia zamerané obsahovo na osvetu rómskeho jazyka, ale aj základné penzum informácii o jazyku, histórii, tradíciách, pozitívnych vzoroch z radov rómskej národnostnej menšiny.


„Falošní priatelia“ pri prekladoch (medzi ruštinou a slovenčinou)

Možno sa Vám to už stalo, cestovali ste do Ruska a aj keď ste sa snažili zanechať dobrý dojem s Vašimi znalosťami ruského jazyka, určité slová Vašich ruských partnerov v konverzácii znepokojili alebo udivili… ak ste napr. navštívili Moskvu snažili sa povedať Vašim hostiteľom, že Moskva je úžasná, asi sa na Vás nechápavo pozerali a pýtali sa, čo tak hrozného sa Vám stalo… takéto a podobné situácie čakajú každého začínajúceho „rusistu“, alebo nadšenca, ktorý sa chce dokonale naučiť rusky. Ale nie sú to len situácie nepochopenia, ale častokrát sa Vám môže stať, že sa Vaši ruskí partneri v diskusii nezdržia smiechu. No a presne o takýchto typoch situácii by som rád hovoril na mojej prednáške!

Rôzne druhy písma v Európe

Každý, kto sa venuje alebo aspoň venoval, nejakému cudziemu európskemu jazyku si všimol, že v Európe dominujú tri druhy písma: latinské, grécke a tzv. cyrilika. Samozrejme, že ináč čítame „latinku“, ako sa ľudovo u nás povie, ako naši susedia. Nemusíte ísť ďaleko, aby ste si toho všimli: Rakúsko, Česko a Poľsko (okrem iného) sú vynikajúce príklady. Do niektorých týchto „písem“ by som rád s Vami nahliadol. Samozrejme nezostaneme len pri latinke. Chcel by som predstaviť aj fonetiku modernej gréčtiny či správnu výslovnosť ruskej azbuky. Ako malý bonus by som chcel v krátkosti spomenúť čínske znaky v japončine.

Andrej Molnár

Som študentom pedagogiky na Univerzite Viedeň a študujem vyučovacie predmety NJ a RJ. Profesionálne, ale aj osobne sa zaoberám cudzími jazykmi. Plynule ovládam nemčinu, angličtinu a ruštinu, venujem sa taktiež japončine, čínštine, gréčtine a rumunčine.


O slovenčine, písaní a hravej tvorbe s jazykom

Daniel Hevier

LingvaFest je festival všetkých jazykov, aj slovenčiny, a sme veľmi radi, že našu rodnú reč bude prezentovať práve Daniel Hevier. Poznáme ho ako autora pre dospelých aj deti. Jeho text počujeme v piesni Držím ti miesto od Teamu, ale pamätáme si ho aj z detstva. Okrem písania kníh, básní, textov a divadelných hier sa venuje aj prekladu z angličtiny.


Ako žiť s nepočujúcim

Ako to vyzerá v rodine, keď celoživotne každú jednu myšlienku a slovo musíte tlmočiť? Keď nemôžete zároveň umývať riady a rozprávať sa so sestrou? Keď nepočuje, že jej za chrbtom vysávate a potkne sa vysavač? Keď objavuje svet počujúcich a zvuky ako otočenie stránky knihy alebo klepanie nedeľných rezňov sú pre ňu neznámym hlukom?
Jedinečná príležitosť otvorene sa porozprávať o tom, ako vyzerá svet nepočujúcich a aké prekážky musia dennodenne prekonávať, aby zvládli pre nás počujúcich zdanlivo jednoduché a bežné veci, či ako sa my môžeme prispôsobiť svetu nepočujúcich a prekonávať bariéry.
Zistite, ako poznať náladu človeka podľa intenzity jeho posunkov, ako komunikovať, ak vzniknú reálne nebezpečné situácie alebo aká dlhá je cesta od pochopenia významu slova „mama“ po napísanie sms-ky, v ktorej je vyskloňované slovo „s mamičkou”?
Katka Tomkovičová spolu s moderátorkou Andreou Jančárovou pre Vás pripravili zaujímavé rozprávanie s priestorom pre diskusiu.

Katarína Tomkovičová

Katka vyštudovala na FiF UK v Bratislave odbor slovenský jazyk a literatúra. Už počas stredoškolského štúdia absolvovala certifikovaný kurz posunkového jazyka a počas štúdia na vysokej škole získala skúsenosti ako asistentka nepočujúceho študenta.
Avšak jej kontakt so svetom nepočujúcich začal od narodenia a spolu so staršou nepočujúcou sestrou navštevovala našu najstaršiu škôlku pre nepočujúce deti, kde bola jediným integrovaným počujúcim dieťaťom.
A naopak, Katka pomáhala svojej sestre pri jej integrácii do sveta počujúcich a „tlmočila“ jej pôvod a význam zvukov po tom, čo sestra absolvovala operáciu za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu. Postupne si so sestrou vytvorili osobitný posunkový „slang“ a dodnes jej pomáha v bežných situáciách, napr. pri návšteve lekára s dieťaťom a pod.


Etwinning v praxi – Aby učenie nebolo mučenie

Predstavenie medzinárodného programu eTwinning a jeho využitie v praxi spolu s inovatívnymi a modernými metódami 21.storočia v rámci vyučovania cudzích jazykov.

Katarína Hvizdová

Pochádzam z Košíc ale už 16 rokov žijem v maličkom mestečku Svidník na severovýchode Slovenska. Vyštudovala som elementárnu pedagogiku a neskôr anglický jazyk. Pracujem na základnej škole, kde učím angličtinu , informatiku a venujem sa nadaným žiakom. Okrem toho každoročne pripravujem anglické divadelné predstavenia, ktorými spríjemňujeme chvíle iným školám. Zároveň som ambasádorkou programu eTwinning – medzinárodných partnerstiev cez internet, čo znamená, že vediem rôzne školenia a pracujem na medzinárodných projektoch. Zároveň som MIEE expertkou vo vzdelávaní od Microsoftu a absolventkou Komenského Inštitútu, na čo som veľmi hrdá. Riadim sa pravidlom: Všetci hovorili, že to nejde. Potom prišiel jeden, ktorý to nepočul a urobil to.


India známa-neznáma

Prezentácia Indie – špeciálne krajiny Punjab (Pundžáb), obohatená o spev indických (a slovenských) piesní Indom, žijúcim a pracujúcim v Bratislave.

Preet Singh

Som z Pandžábskej Indie. Mám 25 rokov. Som mechanický inžinier. Pracujem vo Volkswagene Slovakia ako dizajnér a mám tiež čiastočný úväzok ako šéfkuchár v sushi reštaurácii a som študentom na STU Bratislava.


Jazyky v Európskej únii – včera, dnes a zajtra? (panelová diskusia)

Jazyky sú veľmi dôležité. Ich znalosť má zásadný význam pre občanov EÚ – mnohojazyčného spoločenstva ľudí rôznych kultúr, jazykov a národov. Pri vyučovaní jazykov v Únii ale narážame na viaceré problémy a prekážky: ktoré jazyky vyučovať na školách a prečo? Od akého veku? Ktoré sú tie „privilegované“ jazyky, ktorým dáme prednosť v našom školskom systéme? Navyše možno diskutovať aj o efektivite vyučovania jazykov. No a napokon – ako bude vyzerať učenie sa jazykov v /blízkej/ budúcnosti? Ako ovplyvní napríklad aj Brexit jazykovú politiku? Aj na takéto témy budú diskutovať naši panelisti, buďte pri tom!

Moderátor

Ján Gábor, veľvyslanec Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Panelisti

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

PaedDr. Eva Obžerová, z odboru gymnázií a jazykových škôl, sekcia regionálneho školstva

Ekonomická univerzita v Bratislave

Doc. Dr. Radoslav Štefančík, dekan Fakulty aplikovaných jazykov

Únia európskych federalistov Slovensko

Mgr. Norbert Kucharík, LLM., medzinárodný tajomník Únie európskych federalistov na Slovensku

Mimovládne občianske organizácie

Ing. Jozef Reinvart, odborník na jazykovú politiku v EÚ, v súčasnosti člen občianskeho združenia Seniori slovenskej diplomacie


Ako získať grant na štúdium v Číne

  • Ako si pripraviť CV a motivačný list, ktoré nemôžu odmietnuť
  • Podľa akých kritérii a na akých stránkach si vyberať svoju mobilitu?
  • Čo všetko sa na zahraničnom štúdiu/mobilite dá naučiť
  • Vzťahy v medzinárodnej kominute – typy a triky
  • Aká je atmosféra štúdiu v Číne

Sen o štúdiu v zahraničí som sníval už na strednej škole, ale študovať 6 mesiacov MBA bezplatne v Srdci Pekingu?! To bolo od začiatku nad moje očakávania.“ Matúšovi sa podarilo počas Erasmusu vo Fínsku vybaviť si kompetný grant na školné aj ubytovanie z programu Čínskej vlády pre rozvoj strednej a východnej Európy. Akú stratégiu využil pri príprave registračných dokumentov a čím “donútil” priateľov z ďalekej Číny prijať ho na štúdium? Na prednáške otvorene a na rovinu odhalí detaily, zhrnie tipy a triky pre budovaine vzťahov v medzinárodnej komunite, vysvetli z čoho a ako na zahraničnom štúdiu najviac vyťažiť, na akých webstránkach odovzdať svoje nepriestrelné dokumenty (ukáž im, že to myslíš vážne), a priblíži atmosféru štúdia na Beijing Institute of Technology a bežného života v Pekingu. Matúš pribalí aj pár fotiek z početných výprav naprieč Čínou, Hong-Kongom a Japonskom a zodpovie akýkoľvek otázky týkajúce sa štúdia v zahraničí.

Matúš Kopalko

Matúš je nadšenec celoživotného vzdelávania, ktorý sa orientuje na implemetáciu inovatívnych technológií vo vzdelávaní. Učí, mentoruje a rozvíja ľudí, najmä na individuálnej úrovni a navrhuje, vyvíja, testuje a predáva vzdelávacie produkty. Je presvedčený, že každý študent má mať svoje individuálne študijné plány, jasne stanovenú priamočiaru cestu ku svojím vyšším vzdelávacím cieľom a podporu od mentora. Sám sa vzdeláva a vyhľadáva informácie iba v anglickom jazyku a momentálne rozvíja vzdelávaciu akadémiu Poď Podnikať, kde vedie biznis akadémiu v anglickom jazyku aj vývoj a testovanie vzdelávania cez internet. Vo voľnom čase vyhľadáva dychberúce zážitky a užíva si život. Rád spoznáva nových ľudí, vie pozore počúvať a je netrpezlivý. Podľa čínskeho kalendára je vodná opica.


Predstavenie spoločnosti Information Planet, jej zameranie, vízia, poslanie spoločnosti

Information Planet je jednou z najväčších študentských agentúr s centrálou v Austrálii a pobočkami po celej Európe, Južnej a Severnej Amerike. Sme teda celosvetovou sieťou pobočiek, ktoré sa špecializujú na študijno-pracovné pobyty v zahraničí a tým napĺňajú predstavy tisícov mladých ľudí z celého sveta o spoznávaní a štúdiu v daných krajinách.

  • Information Planet združuje momentálne 42 000 klientov, 50 kancelárií a viac ako 250 zamestnancov.
  • Centrála agentúry vznikla priamo v Austrálii, kde má momentálne Information Planet ako jediná európska a juhoamerická agentúra 6 kancelárií!
  • Information Planet je známa svojou profesionalitou založenou na kvalitných službách našich skúsených zamestnancov, ktorí v minulosti tiež študovali, pracovali a cestovali v zahraničí.
  • Momentálne sa zameriavame na destinácie ako Austrália, Kanada, Nový Zéland, USA a špecializujeme sa aj na vysokoškolské štúdium v Európe a jazykové a stredoškolské pobyty po celom svete.
  • Naša spoločnosť je jedným z lídrov na trhu v sprostredkovaní štúdia v zahraničí a našu ponuku sa snažíme neustále rozširovať, aby sme Vám vedeli ponúknuť ďalšie a ďalšie zaujímavé destinácie.

Obrátťe sa na nás a využívajte výhody globálnej spoločnosti s pobočkami po celom svete. Tešíme sa na Vás!

Veronika Janíková

Vyštudovala som odbor Marketingovej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie, v Trnave. Anglickému jazyku som sa venovala už od základnej školy až do mojich univerzitných čias a po štúdiách som sa presťahovala na šesť rokov do Holandska (Amsterdam). V súčasnosti je moja úrovneň angličtiny ohodnotená ako C1, podľa Spločného EU referenčného rámca. Anglický jazyk aj učím ako lektor, momentálne len súkromne popri práci. Využila som možnosť, že v Holandsku sa dala štátnica z tohto mimoriadne foneticky zaujímavého jazyka urobiť zadarmo a tak som na škole dosiahla úroveň B2 a zložila som štátnu skúšku z holandského jazyka. Dopomohla mi už nadobudnutá úroveň z nemeckého jazyka. Jazyky milujem a verím, že koľko jazykov vieme, toľko krát sme človekom. Okrem iného viem ešte chorvátsky jazyk a nezabúdam na spisovnú slovenčinu, na ktorej mi veľmi záleží. Sektor vzdelávania sa mi veľmi páči a je veľmi obohacujúce v ňom pracovať, preto som si zvolila prácu v Information Planet, v spoločnosti, ktorej gro vystihujú 3 slová: študovať, pracovať, cestovať.


Zrod Trnavy v latinskej epickej básni Tyrnavia nascens zo začiatku 18. storočia

Prečo sa ktosi unúva na začiatku 18. storočia zložiť epickú báseň v latinčine a osláviť v nej typicky vergiliovským (inými slovami vôbec nie originálnym, ale z dnešného pohľadu skôr poriadne otrepaným) spôsobom vznik Trnavy? A vydať to knižne, čo v tej dobe iste nebola lacná záležitosť? A kto vlastne rozpráva po latinsky? A kde sa dá po latinsky dohovoriť? Leží vari Trnava, alebo na začiatku 18. storočia ležala v nejakom „Latinsku,“ kde žilo veľa „Latincov,“ ktorým by sa kniha dala dobre predať? To sú otázky, ktoré sa azda vynoria v súvislosti s názvom tejto prednášky. Odpoveď na ne sa pokúsim priniesť v krátkej prezentácii venovanej latinskému eposu o vzniku Trnavy Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), ktorý vydala tlačiareň Trnavskej univerzity v roku 1706. Vyjde popritom najavo, že historická Trnavská univerzita vydávala pomerne veľké množstvo podobných diel každoročne a že jej knižná produkcia bola takmer výlučne latinská, hoci sa v nej samozrejme nájdu aj tlače v iných jazykoch, a že latinčina bola vtedy na starej Trnavskej univerzite (a nie len tam) možno až prekvapivo živá…

Jozef Kordoš

Jozef Kordoš – klasický filológ, odborný asistent Katedry klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, kde vyučuje starogréčtinu a latinčinu už 15 rokov. Okrem jazykovedných disciplín sa zaoberá aj dejinami gréckej literatúry. Dlhodobo sa venuje aj neolatinistike, okrem iného sa podieľa aj na vydávaní slovenského prekladu životného diela Mateja Bela Notitia Hungariae.


Latinčina ešte stále žije!

Latinský jazyk si v priebehu storočí vyslúžil množstvo rôznych prívlastkov, no najčastejšie sa o ňom hovorí ako o mŕtvom jazyku. Je to však skutočne tak? Odpoveď nie je vôbec taká jednoznačná, ako sa na prvý pohľad zdá. Naša odpoveď znie: áno aj nie. Chceme tým poukázať hlavne na to, že nie každý mŕtvy jazyk je zároveň aj vymretý. A čo sa konkrétne latinčiny týka, súhlasíme s mienkou klasického filológa Wilfrieda Stroha, že údajne mŕtva latinčina zomrela počas svojich dejín nie raz, ale mnohokrát, a to preto, aby vždy vstala z mŕtvych a znovu ožila. Presvedčte sa o vitalite tohto jazyka a nechajte sa očariť jej kúzlom aj Vy!

Nicol Sipekiová

Nicol Sipekiová – odborná asistentka na svojej Alma Mater, Katedre klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, kde pôsobí už viac ako 20 rokov. Vyučuje latinskú gramatiku, štylistiku a prekladové semináre. V súčasnosti participuje na príprave slovenského prekladu Justiniánskych Digest, no zaujíma sa aj o jezuitské školstvo a divadlo.


Možnosti štúdia gréckeho jazyka na Slovensku

Pani Emmanouil a pani Machajdíková