Instagram Facebook YouTube
Slovakia lives through languages!
September 10-11, 2026 - Bratislava University of Economics

Lectures

Sleep Your Way to Fluency: What Neuroscience Says About Learning Languages Faster

Many language learners believe success comes from studying longer. Neuroscience suggests a different approach: what you do after studying may matter just as much as the study itself.

In this talk, we’ll explore what modern sleep research reveals about language acquisition. Drawing on research from sleep science, memory consolidation, and language learning, we’ll examine how sleep strengthens newly learned vocabulary and grammar, why study timing influences retention, and how to design a daily learning routine that works with our brain rather than against it.

This talk is for both beginners who are learning their first foreign language or polyglots who are learning their sixth. I will be speaking from my personal experience supported by evidence-based techniques that can be used immediately.

Participants will:

  • Understand different sleep cycles and how each of them contributes to memory consolidation.
  • Learn when different types of language study are most effective.
  • Build a daily language-learning schedule supported by current cognitive science.
  • Leave with practical methods to improve sleeping duration and quality.

Yung Chun Chang

Yung, 29 years old from Taiwan, founder of Polyglot Café in Budapest. A recent MBA graduate passionate in bridging the language gap in an international city, using personal experience of speaking 6 languages fluently and the entrepreneurship spirit. At the same time I am a sport enthusiastic, an ACE-certified personal trainer and health coach. Having dedicated more than half of my free time in sport, I’ve explored different mindful routines, recovery strategies, and how these affect our learning capacity.

Slovo – veta – príbeh – kniha

Prednáška, hra so slovami, diskusia, odpovede na otázky: Slová ako kocky stavebnice, z ktorých možno zložiť vetu, príbeh a celú knihu Rozprávanie o tom, ako vzniká kniha, kde autor berie inšpirácie, ale aj o tom, akú úlohu pri tvorbe hrá čitateľ. Darček pre účastníkov: časopis pre deti z vydavateľstva DAXE (Zvonček, Maxík alebo Enviráčik).

Danuša Dragulová-Faktorová

Danuša Dragulová-Faktorová je súčasná slovenská spisovateľka, publicistka a mediálna teoretička. Je autorkou viac ako päťdesiatich kníh pre deti aj dospelých, niekoľkých tisícok publicistických článkov, mnohých odborných a vedeckých článkov, monografií a spoluautorkou viacerých učebníc. Za svoju tvorbu získala mnohé literárne i novinárske ocenenia. Jej knihy boli preložené do viacerých jazykov a vyšli v zahraničí.

Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získala aj doktorát z filozofie. Doktorandské štúdium absolvovala na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a titul MBA získala na Varšavskej univerzite manažmentu. Po skončení štúdia dvanásť rokov pracovala ako redaktorka v ústredných denníkoch (Práca a Hospodárske noviny) , neskôr v časopisoch pre deti. Založila a vedie vydavateľstvo DAXE v Bratislave, ktoré vydáva knihy pre deti a dospelých a tri časopisy pre deti (Zvonček, Maxík a Enviráčik).


Medzi domácimi gestami a posunkovým jazykom: komunikačné stratégie nepočujúcich Rómov/Between Home Signs and Sign Language: Communication Practices of Deaf Roma

Prednáška predstaví výsledky terénneho výskumu zameraného na komunikačné stratégie nepočujúcich Rómov žijúcich v marginalizovaných komunitách na Slovensku. Mnohí z nich vyrastajú bez prístupu k formálnemu vzdelávaniu v posunkovom jazyku a pri komunikácii využívajú domáce gestá, odzeranie a ďalšie neformálne spôsoby dorozumievania. Prednáška priblíži, ako obmedzený prístup k jazyku ovplyvňuje vzdelávanie, prístup k informáciám, zdravotnej starostlivosti, verejným službám a spoločenskému životu. Na základe aktuálnych dát poukáže na fenomén jazykovej deprivácie, jej dôsledky pre identitu jednotlivca a význam práva na jazyk ako základného ľudského práva.

PhDr. Mgr. Mgr. Tomáš Dunko, PhD.

výskumník, právnik a sociálny antropológ, ktorý sa dlhodobo venuje vzťahu jazyka, identity a sociálneho vylúčenia. Doktorát získal na Ústave slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne v odbore filologicko-areálové štúdiá.

Je zakladateľom a riaditeľom organizácie SVET TICHA a autorom viacerých odborných publikácií a výskumných správ zameraných na jazykovú depriváciu, posunkové jazyky a komunikačné stratégie nepočujúcich Rómov. Jeho výskum vychádza z dlhodobej terénnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku a prináša jedinečný pohľad na prepojenie jazyka, kultúry a sociálneho začlenenia. Vo svojej práci prepája poznatky lingvistiky, antropológie a práva s cieľom podporovať jazykové práva a prístupnosť informácií pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.


Používanie slovenčiny v medzinárodnom styku je zábava

Úradný jazyk ako samozrejmosť. Vedieť rokovať v cudzích jazykoch je podmienené dobrou znalosťou vlastného. Príklady. Názor Benátskej komisie na náš zákon o štátnom.jazyku. Zmysel takejto právnej úpravy.

Emil Kuchár

JUDr. Emil Kuchár, 1957 – Dôchodca so 42 rokmi praxe v diplomatických službách.
Veľvyslanec em.
prvý generálny riaditeľ politickej sekcie MZV
bývalý veľvyslanec pri NATO, EÚ a ZEÚ, vo Fínsku ale aj v Estónsku a Lotyšsku
bývalý stály predstaviteľ SR pri Rade Európy v Štrasburgu, predseda výboru zástupcov ministrov, predseda skupiny spravodajcov pre právne otázky
bývalý generálny konzul SR v Békešskej Čabe

Slovenské slovníky v 21. storočí a čo ďalej?

Lexikografia a tvorba slovenských slovníkov má už stáročnú tradíciu. S nástupom osobných počítačov, internetu a dostupnosťou obsahu sa koncom minulého tisícročia vynorila otázka, či prežijú slovníky rok 2000. Ako najpravdepodobnejšia odpoveď sa vtedy zdalo, že určite prežijú, hoci zrejme budú vyzerať inak, než sme boli zvyknutí. Po uplynutí ďalšieho štvrťstoročia sa môžeme obzrieť do minulosti, preveriť, ako sa predpoveď naplnila, ukázať si aktuálny stav a opatrne nazrieť do budúcnosti. Z praktického hľadiska si predstavíme najdôležitejšie slovníkové diela Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, slovníkový portál, niektoré užitočné nástroje slovníkového charakteru a zamyslíme sa nad otázkou, či prežijú slovníky nástup veľkých jazykových modelov („umelých inteligencií“).

Radovan Garabík

Radovan Garabík pracuje v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV a venuje sa počítačovému spracovaniu prirodzeného jazyka, korpusovej lingvistike, veľkým jazykovým modelom, počítačovej lexikografii a a všetkému možnému.

Angličtina latinčinou súčasnosti? Vzdelávanie a jazyky.

Aká je úloha, ciele a pozícia materinského jazyka a cudzích jazykov vo vzdelávaní? Ako na jazyky vo vzdelávaní vplýva čas a technológie? Skúsenosti a koncepčné úvahy z praxe medzinárodného vzdelávacieho programu, tvorby vzdelávacích a školských programov na Slovensku od úrovne budovania a vedenia školy až po štátne vzdelávacie programy.

Ján Horecký

Ján Horecký, exminister školstva, rozvíjal International Baccalaureate na Slovensku, budoval a viedol školy, realizoval kurikulárnu reformu v praxi – ako učiteľ matematiky, riaditeľ školy, manažér vzdelávania a minister školstva. V súčasnosti poslanec NR SR a podpredseda KDH.

BRIDGE, GATE, READY, PLAY – modern and high-quality supplementary materials for teaching English in schools

Meet our innovative and original magazines BRIDGE, GATE, READY and PLAY, which provide
new, inspiring ways of teaching English in primary and secondary schools with rich methodological support. The individual titles are thematically and linguistically adapted for pupils and students from the 3rd year of primary school to the 4th year of secondary school (up to the school-leaving exam), from A0+ to B2 / C1 CEFR level. You can expect not only useful information, but also practical tips and examples of teaching materials and activities.

Helena Lee Šrůtková

Helena Lee Šrůtková works as the head of the editorial board in Bridge Publishing House. In the past, she worked as editor-in-chief for READY and PLAY magazines. She studied English Language and Literature at the Faculty of Education of Charles University in Prague. She has extensive experience teaching general and business English to various age groups including pre-school, primary and secondary school children. In her previous work, she dealt with language testing and CEFR standardization, as well as teacher-training programmes.

Liedtexte und Sprache der DDR

Nemecko ako ho dnes poznáme prešlo počas dvadsiateho storočia veľkými (nie len politickými) zmenami. Po Druhej svetovej vojne došlo k rozdeleniu Nemecka a tým aj k dvom odlišným jazykovým cestám.
V mojej prednáške by som Vám rád predstavil hlavne lexiku nemeckého jazyka NDR – v prvom rade na základe textov piesní – či už to oficiálnych alebo tých “undergroundových” ale aj na základe každodennej reči.

Latinčina a gréčtina vo farmácii a lekárstve

Keď sa povie farmácia alebo medicína, väčšina pomyslí hneď na latinský jazyk. To je však len veľmi skreslený pohľad na skutočnosť. V odbornej reči farmaceutov a lekárov totiž môžeme najsť veľmi veľa slov zo starogréčtiny.
V mojej prednáške by som sa s Vami rád na to pozrel z pohľadu “jazykára” a ukázal Vám, ako funguje odborná terminológia vo farmácii a medicíne a ako si možno štúdium tejto uľahčiť – pretože aj tu platí jedno pravidlo: pokiaľ človek pochopí systém, na akom je táto terminológia postavená, zistí, že aj tu má všetko svoju logiku, ktorú terminológia sleduje.

Andrej Molnár

Volám sa Andrej Molnár, žijem a pracujem vo Viedni už viac ako desať rokov a venujem sa jazykom – či už profesionálne alebo rekreačne. Jazykovej pedagógii sa venujem už od svojich štrnástich rokov a štúdium cudzích jazykov sa pre mňa stalo celoživotnou vášňou.

Študoval som na Viedenskej univerzite učiteľstvo (nemecký a ruský jazyk) a momentálne sa venujem hlavne výučbe nemeckého jazyka ako druhý jazyk (Deutsch als Zweitsprache – DaZ). Mimo mojeho pedagogického pôsobenia sa vo voľnom čase venujem jazykom Ázie, hlavne čínštine, mongolčine, tibetštine a vietnamčine.


Language Policy and the Future of Europe

This talk will outline the content of the book of this title published by Routledge in 2023, based on Seán long career in the language policy area: Topics such as how long can the EU keep linguistic and cultural spheres off the policy-making agenda? How has the European Charter on Regional and Minority Languages impacted linguistic diversity in Europe? How widespread is the dominance of English in EU institutions today and what impact does it have on EU multilingualism? Why is EU language policy not given the attention it warrants? What does the future of language policy hold in the post-Brexit era?

Seán Ó Riain

Seán Ó Riain, first ever Multilingualism Officer the Irish diplomatic service; 47 years of diplomatic experience; Ph.D from Trinity College, Dublin, for a thesis on language planning in Ireland and Québec.

Keď deti objavujú jazyky: tvorba päťjazyčných slovníkov v materskej škole prostredníctvom eTwinning projektu

Ako môžu aj deti v materskej škole spoznávať cudzie jazyky, kultúry a svet okolo seba? V rámci eTwinning projektu sme spolu s deťmi vytvárali päťjazyčné slovníky, ktoré nám pomohli prirodzenou a hravou formou rozvíjať jazykové povedomie, slovnú zásobu, kreativitu a digitálne kompetencie detí.
Počas prezentácie predstavím postup práce s deťmi – od výberu tém a slovnej zásoby, cez nahrávanie slov v piatich jazykoch, až po vytváranie digitálnych výstupov. Ukážeme si, ako sme využili nástroje Book Creator a WordArt pri tvorbe slovníkov a ako môžu digitálne technológie podporiť učenie jazykov už v predškolskom veku.
Účastníci získajú inšpirácie na jednoduché jazykové aktivity využiteľné v materských školách, ale aj tipy, ako zapojiť deti do objavovania rôznych jazykov a kultúr.

Michaela Rumanková

PaedDr. Michaela Rumanková pôsobí 25 rokov ako špeciálna pedagogička v bežnej materskej škole MŠ Iľjušinova v Bratislave, kde sa venuje vzdelávaniu detí s poruchami autistického spektra (PAS). Od roku 2022 pôsobí aj ako ambasádorka eTwinning a ESEP (Európskej školskej vzdelávacej platformy). Vo svojej pedagogickej praxi prepája inkluzívne a projektové vzdelávanie, tvorivý prístup a využívanie moderných technológií s cieľom vytvárať pre deti podnetné a rešpektujúce prostredie. Aktívne sa zapája do medzinárodných eTwinning projektov, v ktorých podporuje spoluprácu, komunikáciu, spoznávanie jazykov a kultúr už v predškolskom veku. Pri práci s deťmi využíva projektové učenie, digitálne nástroje a tvorivé aktivity, ktoré umožňujú každému dieťaťu zapojiť sa podľa jeho individuálnych možností.

V zajatí jazyka: ako slová ovplyvňujú naše myslenie

Je možné, aby jazyk, ktorým hovoríme, ovplyvňoval náš spôsob myslenia a vnímania reality? Počas prednášky sa pozrieme na jazyky z trošku iného uhla: z hľadiska psychológie. Predstavíme si Sapir-Whorfovu hypotézu a pozrieme sa na to, ako nás jazyk ovplyvňuje a aké ľahké je využiť ho na účely propagandy či manipulácie Je pravda, že keď hovoríme iným jazykom, zmení sa aj naša osobnosť? A nakoniec sa dotkneme sa aj konceptu newspeaku z dobre známeho diela Georga Orwella 1984.

Simona Sádecká

Simona Sádecká vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo angličtiny a španielčiny a momentálne pôsobí ako lektorka odbornej angličtiny v oblasti informačných technológií na Žilinskej univerzite. Tento rok nastúpila na externé štúdium psychológie, čím prepája svoj dlhodobý záujem o jazyk s fascináciou ľudskou mysľou. Vo voľnom čase sa venuje literárnej tvorbe.

Prečo štát potrebuje štátny jazyk?

Význam inštitucionalizácie národného jazyka ako zavŕšenie boja o národný jazyk. Poslanie a spoločenské funkcie štátneho jazyka, jeho význam pre štátotvorný národ i národnostné menšiny žijúce na území štátu. Cesta slovenského jazyka k štátnemu jazyku.

Ľubica Strážayová

Riaditeľka odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Dvojjazyčná kniha, ktorá spája svet

Motivačný príbeh autorky a vydavateľky o ceste, na ktorej vznikla odborníkmi ocenená kniha Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady. Publikácia vyšla v slovensko-anglickej verzii, pričom obe jazykové mutácie sú umiestnené vedľa seba. Vďaka tomu nie je len literárnym dielom, ale aj praktickou pomôckou na učenie sa jazykov.

Kniha získala titul Najkrajšia kniha o Slovensku 2025. Oslovuje čitateľov doma aj v zahraničí – Slovákov žijúcich v cudzine, zahraničných milovníkov slovenskej kultúry aj rodiny, ktoré si chcú zachovať väzbu k vlastným koreňom.

Prednáška ukáže, ako môže kniha prepájať generácie, krajiny i kultúry. Je zároveň poctou našim predkom, ktorí zanechali v kameni odtlačok času, a pripomienkou, že kultúrne dedičstvo a pamäť národa sú hodné uchovania.

Lenka Šingovská

Lenka Šingovská je autorka a vydavateľka slovensko-anglickej knihy Z babičkinej truhlice: Tajuplné hrady, ktorá prepája literatúru, vzdelávanie a slovenské kultúrne dedičstvo. Kniha získala titul Najkrajšia kniha o Slovensku 2025.

Po ukončení vysokoškolského štúdia ju silná túžba po dobrodružstve a zdokonalení sa v anglickom jazyku priviedla do Londýna. Pôvodne plánovala odísť len na krátky čas, napokon tam však strávila niekoľko rokov. Cenné skúsenosti získané v londýnskom vydavateľstve zúročila po návrate na Slovensko.

V roku 2015 založila vydavateľstvo Class, ktoré sa špecializuje na vydávanie slovensko-anglických kníh mapujúcich kultúrne, historické a prírodné bohatstvo Slovenska. Svoje aktivity zastrešuje pod značkou Class SLOVAKIA, prostredníctvom ktorej približuje slovenské dedičstvo domácim aj zahraničným čitateľom.


Neberte mi sny / Don’t Take My Dreams From Me

NEBERTE MI SNY PETRY A AURÉLIE ŠTEFANKOVEJ

Prednes poézie v slovenčine a v angličtine, z knihy Neberte mi sny poetky Aurélie Štefankovej a prekladateľa Johna Minahane. Výtlačky tejto knihy sa nachádzajú v knižnici Kráľovskej spoločnosti umení v Londýne a na univerzite Goldsmiths vo Women’s Art Library. Knihu publikovala Mgr. art. Petra Štefanková FRSA v roku 2020.

Mama s dcérou sa spojili, aby vyjadrili okamihy a peripetie života v zbierke básní nielen o podobách lásky. Kniha je ilustrovaná originálnymi akrylovými maľbami a kresbami. Prepájajú sa tu dva individuálne svety – poézia Aurélie Štefankovej a obrazy Petry Štefankovej.

Petra Štefanková

Mgr. art. Petra Štefanková FRSA je autorka a vydavateľka kníh, ilustrátorka, dizajnérka, maliarka a multidisciplinárna výtvarníčka, stála členka Kráľovskej spoločnosti umení v Londýne.

Posunkujú nepočujúci, alebo iba gestikulujú?

V tejto prednáške prednášajúci poskytne záujemcom základný pohľad do sveta posunkového jazyka ako prirodzeného a samostatného komunikačného systému, ktorý ako vizuálno-motorický jazyk funguje na úplne inom princípe než hovorený (audio-orálny) jazyk. Prednáška sa zameriava na tri kľúčové špecifické vlastnosti posunkového jazyka, ktorými sa odlišuje od hovoreného jazyka – ikonickosť, simultánnosť a využitie posunkového priestoru. Priblíži tiež rozdiel medzi posunkami ako jazykovými znakmi a bežnými gestami.

Roman Vojtechovský

PaedDr. Bc. Roman Vojtechovský, PhD. pôsobí ako odborný asistent filológie slovenského posunkového jazyka na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity (Katedra slovenského jazyka a literatúry, Oddelenie slovenského jazyka v komunikácii nepočujúcich). Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa špecializuje na lingvistiku slovenského posunkového jazyka, konkrétne na oblasti fonetiky, fonológie, lexikológie, morfológie, syntaxe a pragmatiky. Intenzívne sa venuje aj kultúre a komunite Nepočujúcich posunkujúcich. Popri akademickej činnosti pôsobí ako externý moderátor Správ v slovenskom posunkovom jazyku na Dvojke (STVR) a je hlavným lexikografom elektronického slovníka – Posunky.sk: Prekladový slovník slovenského jazyka – slovenského posunkového jazyka. Je predsedom občianskeho združenia Snepeda.

Esperanto: Najúspešnejší umelý jazyk

Poďme sa rýchlo pozrieť na históriu a gramatiku (takmer kompletnú gramatiku) zatiaľ najúspešnejšieho umelého jazyka. Pozrime sa na to, prečo stále stojí za to sa ho učiť, aj keď už viete rozprávať iným cudzím jazykom, a prečo by ste ho mali skúsiť najmä vtedy, ak ste sa ešte žiaden cudzí jazyk nenaučili.

Medzislovančina

Medzislovančina je projekt jazyka, ktorý má byť ľahko zrozumiteľný hovoriacim slovanských jazykov bez veľkého učenia a uľahčiť tak komunikáciu medzi slovanskými národmi. Jeho prostredníctvom je možné zdieľať informácie veľkému množstvu ľudí bez potreby ich prekladu do viacerých slovanských jazykov.

Toki pona

Toki pona je umelý jazyk vytvorený kanadskou prekladateľkou Sonjou Langovou tak, aby bol čo najjednoduchší a mal črty, ktoré sú spoločné väčšine kultúr sveta. S trochou nadsadenia sa dá povedať, že ide o jazyk, ktorý sa môžete naučiť za jedno daždivé popoludnie. Jazyk nemá ambíciu stať sa medzinárodným jazykom, no má byť zdrojom zábavy a možno aj pomôcť odkryť základné významy zložitých slov, ktoré používame každý deň.

Václav Zouzalík

Softvérový vývojár profesiou, ale tiež aktívny člen esperantského a wikimedického hnutia v strednej Európe. Aktívny esperantista od roku 2011, odvtedy sa naučil 5 ďalších jazykov.