Facebook YouTube
Nitra žije jazykmi!
September 2021 – Pedagogická Fakulta, Nitra

Listo de prelegoj (por inkluzivi en paĝojn)

Jazyky, cestovanie, spoznávanie iných kultúr a krajín

Jozef Banáš

Jeden z najznámejších súčasných slovenských spisovateľov nám porozpráva svoje cestovateľské a spisovateľské príbehy spojené s cudzími jazykmi, cestovaním, spoznávaním iných kultúr a krajín. Po prednáške bude nasledovať autogramiáda a bude možnosť si priamo od pána Banáša zakúpiť i pár jeho knižných titulov.


Domorodé jazyky Polynézie – ich história a budúcnosť

Prednáška je venovaná stručnému prehľadu austronézskych jazykov, ku ktorým patria aj polynézske jazyky. Zameriava sa najmä na charakteristiku ich vývoja v súvislosti s osídľovaním Polynézie, špecifikám jednotlivých polynézskych jazykov, ktoré vznikali v dôsledku izolácie jednotlivých ostrovov a súostroví. Spomenieme aj obdobie kolonizácie tejto časti Oceánie, ktorá nemalou mierou prispela k vymieraniu domorodých jazykov, ale aj obdobie „renesanie“ tradičnej kultúry, s ktorou prichádzajú snahy o znovuoživenie tradičným jazykov.

Martina Bucková

Pracuje v Ústave orientalistiky SAV, prednášala na Katedre mimoeurópskych štúdií FF UCM, venuje sa tradičnej kultúre, náboženstvám a mytológiám Oceánie a Austrálie. Je autorkou knižných publikácií ako napr. Māui: Polynesian Culture Hero. Variations of Motifs in Māui’s Mythological Cycle in East and West Polynesia (2012), spoluautorkou knihy Austrália a Oceánia. Tradícia, kultúra, hudba (2010), Reflexia mytologických motívov v duchovnej a materiálnej kultúre národov Ázie, Afriky a Oceánie (2019) a iné.


International Experience Canada

Tento kanadský vládny program umožňuje Slovákom do 36 rokov jeden rok legálne pracovať na území celej Kanady, s možnosťou predĺženia o ďalší rok. Následne môžu žiadať o trvalý pobyt v Kanade (Immigrant Visa) a po troch rokoch o kanadské občianstvo. Zamestnanie, ubytovanie a zdravotné poistenie sa zabezpečujú ešte pred odchodom do Kanady.

Joseph Burza

Joseph Burza – prezident Kanadskej obchodnej komory v Slovenskej republike, autor reprezentačnej publikácie Úspešní Slováci v Kanade.


Prečo sa učiť turečtinu a študovať v Turecku?

V úvode poukážem na historické väzby medzi Slovenskom a Tureckom. Predstavím charakteristické črty tureckého jazyka a spoločné alebo podobné znaky so slovenčinou. Odporučím ako sa učiť turečtinu čo najefektívnejšie a porozprávam o svojich skúsenostiach so štúdiom a životom v Turecku, tamojšou kultúrou a spoločnosťou.

Michal Celnar

Mgr. Michal Celnar je doktorandom na Katedre archívnictva a pomocných vied historických Univerzity Komenského v Bratislave. Svoj výskum zameriava na dejiny Osmanskej ríše v 16. a 17. stor. so zameraním na územie dnešného Slovenska, vzájomné vzťahy na osmansko-uhorskom pohraničí a provinčnú správu Osmanskej ríše. V roku 2018 a 2019 absolvoval študijné jazykové programy v Turecku.


Nástroje na spracovanie jazyka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied je základným pracoviskom, v ktorom sa sústreďuje základný výskum útvarov slovenského jazyka. V oblasti jazykových zdrojov a počítačového spracovania prirodzeného jazyka vzniklo niekoľko užitočných aj menej užitočných, populárnych aj menej populárnych nástrojov, databáz a zdrojov. Prednáška sa bude venovať vybraným verejnosti sprístupneným zdrojom, od slovníkového portálu a veľkých korpusov až po dopĺňač diakritiky, prekladač do štúrovskej slovenčiny, či generátor štúrovských mien.

Radovan Garabík

Radovan Garabík pracuje na Jazykovednom ústave Ľ. Štúra, kde sa dlhodobo venuje počítačovému spracovaniu prirodzeného jazyka, jazykovým dátam, počítačovej lexikografii a jazykovým technológiám.


Prečo som sympatizant esperanta – Prezentácia nového slovenského-esperantského slovníka

V prvej časti prednášky porozprávam všeobecne o svojich jazykových skúsenostiach, aké metódy som používal pri štúdiu cudzích jazykov, ako som sa stal polyglotom a ako som objavil čaro esperanta. Druhá časť prednášky je spojená s prezentáciou veľkého slovensko-esperantského slovníka, ktorý autor písal 9 rokov a ktorý bol vydaný vo februári tohto roku.

Július Hauser

Július Hauser je bývalý slovenský diplomat a polyglot. Celý jeho profesionálny život bol spojený s aktívnym používaním a štúdiom cudzích jazykov.


Prečo sa učiť taliančinu a študovať na bilingválnom gymnáziu

V rámci prednášky sa dozviete ako sa rýchlo a efektívne naučiť taliansky jazyk a prečo si vybrať práve bilingválne Gymnázium L. Sáru. Predstavíme priebeh výučby v bilingválnej sekcii a zároveň ukážeme ukážky z praxe prostredníctvom modelovej hodiny za účasti talianskeho pedagóga a žiakov našej školy. Prednáška prebehne pod vedením odborného lektora Dott. Mattea Vergu v spolupráci s vedúcou bilingválnej sekcie Mgr. Ivetou Holubcovou. Svoju účasť na prednáške potvrdil pán Veľvyslanec Talianskej Republiky v Bratislave, Gabriele Meucci.

Iveta Holubcová

Iveta Holubcová, vedúca Sekcie talianskeho jazyka, pedagóg na Gymnáziu L. Sáru. Jej špecializáciou je výučba talianskeho jazyka.

Matteo Verga

Matteo Verga, dlhoročný pedagóg na Gymnáziu L. Sáru. Jeho špecializáciou je výučba talianskeho jazyka a literatúry.


Korea a Japonsko: Země podobné, avšak rozdílné

Po úvodní zmínce Číny jako kolébky asijské civilizace soustředění na Koreu (Jižní) a Japonsko a jejich kulturní, náboženské a jazykové rozdíly, jak to autor poznal při svých návštěvách; ne jako turista, ale na univerzitách, v náboženských centrech, soukromých klinikách, v rodinách esperantistů, ale i jako účastník nejmasovějších turistických akcí „International Walking Leage“ – to vše v obou zemích.

Petr Chrdle

Petr Chrdle, doc. dr. ing. CSc. (1946), původně vědecký a pedagogický pracovník, od roku 1992 majitel kongresové a vzdělávací agentury KAVA-PECH a stejnojmenného nakladatelství, které je zapsáno v Knize českých rekordů jako české nakladatelství exportující své knihy do nejvíce zemí světa, zejména díky knihám psaným esperantem. Po odchodu do důchodu svoji činnost omezil jen na nakladatelství. Autor učebnice Esperanto od A do Z (spolu s manželkou Stanislavou Chrdlovou), která vyšla i ve slovenštině, a několika odborných publikací v esperantu. Koreu navštívil 7×, Japonsko 10×, bohužel vždy jen krátkodobě; přesto načerpal dost materiálů pro zamýšlenou publikaci o Číně, Japonsku a Koreji.


Jazyky v ohrození. Čuvašský jazyk, ako príklad zanikajúciho jazyka v Rusku

Čuvaština je jediným živým jazykom bulharskej podskupiny turkických jazykov, je rozšírený v západnej časti Uralu v strednom Rusku a je pôvodným jazykom Čuvašov a oficiálnym jazykom Čuvašska. Na jeho príklade pozrieme prečo a ako niekoľkým tisíckam jazykov v celom svete hrozí zmiznutie. Prečo musíme a ako môžeme pomôcť zachrániť také jazyky.

Olga Khrastinova

Olga Khrastinova, rodený hovorca ruského a čuvašského jazykov, lektorka ruského a anglického jazykov, doktorandka na Prešovskej univerzite v Prešove.


Znamená hranie – hra nie? O problematike prekladu videohier na Slovensku

V našej prednáške priblížime preklad a lokalizáciu videohier širšiemu spektru publika, pričom budeme klásť dôraz na problematiku neexistujúcich lokalizácií videohier. Predstavíme špecifiká prekladu videohier do slovenčiny, kompetencie prekladateľa videohier a ukážeme niekoľko príkladov z praxe.

Mária Koscelníková

Mgr. Mária Koscelníková je doktorandka na Katedre translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a vo svojom výskume sa venuje prekladu videohier. Zároveň je prekladateľka a tlmočníčka s pracovnými jazykmi angličtina a španielčina.


Jazykové olympiády

V prvej časti prednášky vás Mgr. Vladimíra Kosorinská uvedie do problematiky predmetových olympiád a postupových súťaží. Bližšie informácie poskytne najmä o jazykových olympiádach, ktoré na Slovensku fungujú takmer 50 rokov, o možnostiach zapojenia sa do týchto súťaží a predstaví webovú stránku olympiád. V druhej časti prednášky sa PhDr. Helena Hanuljaková bude venovať trom významným oblastiam: motivačné aspekty pri učení sa cudzích jazykov, aktivity v oblasti cudzích jazykov pre ZŠ a SŠ a štipendijné pobyty pre žiakov a študentov.

Vladimíra Kosorinská

Mgr. Vladimíra Kosorinská – Pracujem v organizácii IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže na Odbore predmetových olympiád a postupových súťaží. Som tajomníčkou štyroch celoštátnych odborných komisií jazykových olympiád, konkrétne vo francúzskom, nemeckom, ruskom a španielskom jazyku. Predmetové olympiády a súťaže sú určené pre žiakov ZŠ a SŠ, sú integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu detí a mládeže v SR, majú postupový charakter a sú organizované ako jedna z foriem dobrovoľnej záujmovej činnosti žiakov v súlade s dlhodobou koncepciou MŠVVaŠ SR v oblasti práce s talentovanými deťmi a mládežou.

Helena Hanuljaková

PhDr. Helena Hanuljaková, predsedníčka Celoštátnej odbornej komisie Olympiády v nemeckom jazyku – Som autorkou učebníc, dlhé roky som pôsobila v oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov nemeckého jazyka. Ako prezidentka Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka som sa zúčastnila konferencií v oblasti nemeckého jazyka v Európe, Ázii, Amerike a Afrike. Aktuálne pôsobím ako vyučujúca nemeckého jazyka na Jazykovej škole, Palisády 38 v Bratislave.


Slovenčina – cudzí jazyk?

Prednáška Daniela Heviera spojená s workshopom, ktorá ukazuje, že najdôležitejším jazykom aj pre prekladateľov je slovenčina.

Daniel Hevier

Daniel Hevier je veľmi známy slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež.


Novinky: moderné prekladače a slovníky 21. storočia

Príďte sa pozrieť, čo všetko dokážu špičkové neurónové prekladače v kombinácii s modernými slovníkmi. Kam a ako sa posúva kvalita prekladu vďaka AI (umelej inteligencii)?. Ako využívať moderné prekladové technológie, aby boli dobrým sluhom, nie zlým pánom?

Lingea

Spoločnosť Lingea sa zaoberá vývojom jazykových aplikácií a nástrojov a tvorbou vlastných jazykových titulov a dát od roku 1997. Pôsobí v siedmich európskych krajinách a pokrýva viac než 50 jazykov z celého sveta.


How I started to learn languages and how to learn Slavic languages fast and effectively / Ako som sa začal učiť jazyky a ako sa učiť slovanské jazyky rýchlo a efektívne

Som diplomovaný slovanský lingvista a teológ, magister dejín a slovanský polyglot. Zaoberám sa vecami týkajúcimi sa Slovanov: slovanskými dejinami, slovanskými jazykmi, vzájomnosťou medzi Slovanmi, panslovanstvom, kresťanstvom medzi Slovanmi, slovanskou identitou a nacionalizmom. Moja prednáška bude pozostávať z dvoch častí. V prvej predstavím svoje skúsenosti s učením sa jazykov a v druhom vysvetlím ako sa učiť slovanské jazyky. Je môžné naučiť sa efektívne rozumieť celému slovanskému svetu? Ako sa začať učiť slovanské jazyky? Aj to zistíte to na mojej prednáške!

Anton „Rastislav“ Lisjak

Bachelor of comparative Slavic linguistics, theology and Master of history, Slavic languages polyglot.

Diplomovaný porovnávací slovanský lingvista a teológ, magister dejín a slovanský polyglot.


5 najväčších chýb pri učení sa cudzieho jazyka

Učíte sa angličtinu, nemčinu či iný jazyk už niekoľko rokov a stále nemáte pocit, že by ste ho dobre vedeli? Striedate jazykové kurzy, ale ak vás na ulici osloví cudzinec, zamrznete a neviete zo seba nič dostať? Zrejme robíte aj vy jednu z typických chýb pri učení sa jazykov. Polyglotka a jazyková mentorka Lýdia Machová vám vysvetlí, v čom robia Slováci najväčšie chyby a ako ich jednoducho odstránite, aby ste sa bez problémov dohovorili v akomkoľvek jazyku.

Lýdia Machová

Lýdia Machová, PhD. je na Slovensku už pomerne známa polyglotka a jazyková mentorka. Sama sa naučila 9 jazykov, z ktorých 7 ovláda plynule, a jej životnou misiou je pomôcť aj iným ľuďom naučiť sa cudzie jazyky s radosťou a ľahkosťou. Je presvedčená, že na jazyky nie je potrebný talent, človek si skrátka len musí nájsť metódy, ktoré mu sadnú. A tých je mnoho! So svojím 6-členným tímom Jazykového mentoringu pomohli už tisícom ľudí nielen doma, ale aj vo svete. Lýdiu ste mohli zachytiť vo viacerých slovenských médiách (Inkognito, Trochu inak, viaceré časopisy a noviny) a tiež na prestížnej stránke ted.com, kde jej prednášku o učení sa jazykov videlo už viac ako 5 miliónov ľudí.


Hieroglyfy – posvätné písmo krajiny faraónov

Hieroglyfické písmo predstavuje najstarší typ písma v starovekom Egypte. Vyvinulo sa v priebehu 4. tisícročia pred Kristom a používalo sa ďalších niekoľko tisíc rokov až do prvých storočí po prelome letopočtov. Bolo písmom predovšetkým monumentálnych stavieb, ktorým sa zdobili steny chrámov, hrobiek, stél, sarkofágov a podobne. Egypťania ním písali aj na papyrus a to najmä náboženské texty, napr. Knihu mŕtvych. Hieroglyfické písmo upadlo neskôr do zabudnutia a rozlúštiť sa ho podarilo až v 19. storočí, o čo sa zaslúžil najmä francúzsky učenec J.-F. Champollion.

Dušan Magdolen

Mgr. Dušan Magdolen, PhD. pôsobí ako egyptológ v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Postgraduálne štúdium absolvoval v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe. Je jedným zo zakladateľov egyptologického výskumu na Slovensku. Výsledky svojej vedeckej práce uverejňuje v domácich a zahraničných publikáciách. Venuje sa aj popularizácii vedy a starovekého Egypta, za čo získal dvakrát ocenenie Slovenskej akadémie vied.


Komparatívna fonetika

Keď sa učíte nový (cudzí) jazyk, nemôžete vynechať naučiť sa správnu výslovnosť. V mojej prednáške by som Vás chcel najskôr zoznámiť s vedeckou disciplínou fonetiky/fonológie – čo to je, ktorá organizácia to zastrešuje a aké má praktické využitie – a na základe 4 vybraných jazykov (slovenčina vs. ruština a španielčina vs. rumunčina) poukázať na diverzitu výslovnosti.

Čínske znaky v japonskom jazyku

Veľa ľudí by sa rado venovalo japončine, ale veľké množstvo z nich je odradené faktom, že sa budú musieť učiť čínske znaky, ktoré pripadajú veľa (nie len) Slovákom ako príliš zložité na naučenie sa. V mojej prednáške by som chcel tento predsudok vyvrátiť a ukázať, že znaky síce sú komplexné, ale nie su nenaučiteľné. Ak sa naučíte základné pravidlá, dokážete bez väčšej námahy napísať aj znak, ktorý sa píše 14timi ťahmi.

Andrej Molnár

Volám sa Andrej Molnár, žijem a pracujem vo Viedni už viac ako desať rokov a vo svojom voľnom čase sa venujem jazykom – či už profesionálne alebo rekreačne. Jazykovej pedagógií sa venujem už od svojich štrnástich rokov a štúdium cudzích jazykov sa pre mňa stalo celoživotnou vášňou. V rámci pedagogickej činnosti sa venujem hlavne výučbe nemeckého, anglického a ruského jazyka.

Medzi moje jazykové „preferencie“ môžem jednoznačne zaradiť jazyky Ázie, ktoré považujem za obzvlášť fascinujúce, a o ktorých rád rozprávam aj ostatným ľuďom. To sa samozrejme neobmedzuje len na jazyky samotné – kulturológia je taktiež neodmysliteľnou súčasťou správneho štúdia jazykov, čo je jeden z dôvodou, prečo sa zaoberám aj takými vecami, ako je filozofia krajín Ázie.


The Language Barrier

Tento talk je inšpirovaný vzťahom medzi kultúrou, jazykom a myšlienkou, ktorý je už dlho jednou z najdôležitejších tém pre pochopenie ľudskej kognitivity – schopnosti upriamiť pozornosť, učiť sa a pozorovať. Ako znalosť cudzieho jazyka ovplyvňuje ľudské zmýšľanie? Mohli by sme búraním jazykových bariér búrať aj iné bariéry v spoločnosti?

Simona Müllerová

Mám 22 rokov, som študentka 4. ročníka na STU na chemickej fakulte. Svoj voľný čas venujem dobrovoľníckej organizácií AIESEC, v ktorej pôsobím ako viceprezidentka pre marketing.


Život zahraničného študenta v Japonsku

Študovala som 9 mesiacov na dievčenskej strednej škole v Hirošime. Bývala som s hostiteľskou rodinou v prostredí, kde sa ani po anglicky nedá ľahko dohovoriť. Táto prednáška bude zameraná na môj každodenný život, zážitky a výzvy počas pobytu. Je japonská a slovenská kultúra naozaj taká odlišná ako sa hovorí? Ako veľmi sa dá zlepšiť v japončine, ak ste ňou obklopený? Čo si o udalostiach z 6.8.1945 myslia ľudia, ktorí v Hirošime vyrástli?

Petra Navarčíková

Študujem na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa. Mám 18 rokov. Japončinu som študovala 2 a pol roka na jazykovej škole Palisády a následne som žila 9 mesiacov v Hirošime, kde som študovala na dievčenskej strednej škole Sanyo-jogakuen.


Irish, Welsh and Scottish Gaelic – present state

The talk will focus on present levels of usage of those three Celtic languages in their respective countries, and their prospects for the future. The crash course, or courses, will introduce the Irish language to complete beginners, provide some useful phrases, and offer some insights into specific features of Celtic languages.

Seán Ó Riain

Experienced Irish diplomat, deputy Head of Mission at Embassy of Ireland, Vienna. Ph.D in Irish language policy and French language policy in Québec. Polyglot.


Ako na výučbu cudzích jazykov v 21. storočí

Zaujať dnešné deti pri učení cudzieho jazyka nie je jednoduché. Súčasná generácia žiakov je celkom iná ako ktorákoľvek predtým a rozdiely v spracovávaní informácií sú aj pri minimálnom vekovom rozdiele medzi žiakom a učiteľom zásadné. Čo charakterizuje dnešných školákov a aké metódy či postupy môžu pomôcť zefektívniť výučbu?

Michal Ošvát

Ing.Michal Ošvát – vyštudoval som softvérové inžinierstvo na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. V decembri 2017 som odišiel z pozície IT tímlídra v jednej z top slovenských bánk a chcel som vyskúšať prácu v zahraničí (Rakúsko). Popri učení sa nemčiny som vyvinul jednoduchú a efektívnu aplikáciu WocaBee na precvičovanie slovnej zásoby. Prvý rok zaznamenala v školách na Slovensku a Česku enormný úspech.


Certifikovaná jazyková skúška ECL

Prednáška je zameraná na prezentáciu certifikovanej jazykovej skúšky ECL (Európske konzorcium pre certifikáciu a znalosti moderných európskych jazykov). Poslucháči získajú prehľad o skúškových jazykoch, formáte skúšky, úrovni skúšky podľa CEF, hodnotení, úlohách a vzorových testoch. Každý účastník prednášky sa bude môcť otestovať a overiť si svoje vedomosti v cudzom jazyku.

Renáta Pavlová

Dr. Renáta Pavlová je koordinátorkou Národného skúškového centra ECL na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde pôsobí ako odborná asistentka v Jazykovom centre Filozofickej fakulty UKF. Pre ECL tvorí štandardizované testy zo slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, koordinuje skúšky v rámci regionálnych skúškových centier na Slovensku a je členkou komisie na skúške ECL.


Koľkými jazykmi sa hovorí v Indii?

India sa vyznačuje nesmiernym kultúrnym bohatstvom a rozmanitosťou etník, ich histórie, tradícií, sociálneho postavenia a pod. Súčasťou tejto rozmanitosti je aj množstvo jazykov. Patria do rozličných jazykových rodín a v indickej spoločnosti majú rôzne postavenie. Viacerými z nich hovoria milióny obyvateľov krajiny. Niektoré slúžili a slúžia ako úradné jazyky v jednotlivých indických štátoch a majú aj bohatú literatúru. Zaujímavý dodnes zostáva status angličtiny v Indickej republike.

Anna Rácová

PhDr. Anna Rácová, CSc. absolvovala štúdium angličtiny a bengálčiny na FFUK v Prahe. Pracuje ako indologička v Ústave orientalistiky SAV. Venuje sa výskumu bengálskeho jazyka a jazykovej situácie na Indickom subkontinente ako aj výskumu rómskeho jazyka a postaveniu rómčiny v Slovenskej republike. Popularizuje rozličné stránky života v Indii. Prekladá z bengálčiny a angličtiny.


Vademecum mnohodisciplinárneho projektu „Mobilita a začleňovanie v mnohojazyčnej Európe“

Predstaví výsledky dôležitého mnohodisciplinárneho projektu Európskej komisie (2014 – 2018) „Mobilita a začlenenie v mnohojazyčnej Európe“ (MIME) pod vedením prof. Françoisa Grina zo Ženevskej univerzity na podporu mobility občanov v EÚ. Na projekte sa zúčastnilo 16 krajín, 22 univerzít / inštitúcií, ktoré pracovali v 11 pracovných skupinách. Priblíži tiež výsledky dokumentu Vademecum MIME, v ktorom experti projektového tímu odpovedali na 72 otázok položených Európskou komisiou. Zdôrazní najmä odporúčania v oblasti jazykového vzdelávania, povzbudenia a motivovania žiakov k štúdiu cudzích jazykov, vrátane možnosti uľahčenia jazykovej komunikácie všetkých občanov EÚ prostredníctvom spoločného medzinárodného jazyka lingua franca.

Potreba zmeny doterajšej jazykovej politiky EÚ

Upozorní na 17 rokov neúspešnej podpory jazykového vzdelávania v EÚ a ambiciózne odporúčanie najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002, aby všetci občania EÚ ovládali okrem materinského jazyka aspoň dva cudzie jazyky. Jeho zámerom bolo motivovať občanov k štúdiu cudzích jazykov a rozširovaniu viacjazyčnosti v EÚ, bohužiaľ nebolo pred tým konzultované s jazykovými odborníkmi a občanmi. Upozorní tiež na paradox v EÚ medzi jazykovou rovnosťou občanov de jure podľa platných právnych predpisov a de facto výberom jazykov v každodennej praxi, podľa veľkosti krajiny, jej ekonomickej sily, počtu obyvatelia atď. Ak chce EÚ úspešne pokračovať v európskej integrácii, zapojiť občanov a posilniť ich európske povedomie a identitu, musí o jazykovej politike otvoriť širokú verejnú diskusiu za účasti politikov, jazykových odborníkov a občanov, s cieľom zmeniť doterajšiu liberálno-trhovú jazykovú politiku a nahradiť ju novou rovnoprávnou a efektívnou jazykovou politikou. Na záver naznačí možný postup a riešenia v troch oblastiach: ekonomike, vyučovaní jazykov a budovaní spoločnej identity občanov, ktoré sú dôležité pre ďalšie úspešné pokračovanie európskej integrácie.

Jozef Reinvart

Bývalý slovenský diplomat, pracoval v diplomacii v rokoch 1993 – 2018, pôsobil na diplomatických misiách vo Viedni, Aténach a Bruseli. Od roku 1997 sa špecializoval na európsku integráciu a EÚ. Je odborníkom na jazykovú politiku a riešenie jazykových a kultúrnych problémov v EÚ a členom niekoľkých národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií. Venuje sa jazykovej politike, podpore širokej mnohojazyčnosti, hľadaniu rovnoprávnych a efektívnych riešení problémov jazykovej komunikácie v EÚ/Európe a vo svete. Prednášal o tejto problematike na mnohých národných a medzinárodných konferenciách a uverejnil svoje príspevky v rôznych publikáciách a médiách.


DynEd, angli­čtina pre kaž­dého, kto nemá čas na kurz

Mnohí z nás nemáme dosť času na klasickú výučbu, a už sme zaiste uvažovali o angličtine online. Predstavíme vám angličtinu online s pridanou hodnotou – celosvetovo uznávaný systém výučby DynEd, ktorý odstraňuje blok z rozprávania, je časovo flexibilný ale aj metodicky prepracovaný. Kombinuje využívanie moderných technológií (internet, počítače, smartfóny) s prvkami tradičnej výučby a konzultáciami s lektorom. DynEd je vhodný pre každého, kto nemá čas na kurz ale chce vedieť hovoriť anglicky. Poteší aj unavených lektorov 🙂

Dagmar Sádovská

Mgr. Dagmar Sádovská je vyštudovaný pedagóg v odbore anglický/ruský jazyk, získaný certifikát z Úvodu do projektového manažmentu a Verbálnej komunikácie pre manažérov. Skúsenosť s výučbou online predmetov získala ako pedagóg na CU/VŠM, kde jej ostatným projektom bolo zavedenie výučby ruského jazyka. Má prax v mnohých prestížnych inštitúciách, v súčasnosti v Dynamic Education online (USA, ČR, SR) pre PLUS Academiu. Ovláda 5 jazykov, ďalšou métou je hebrejčina. Najväčšou záľubou okrem porovnávania rôznych jazykov, je umenie a dlhodobé pobyty v zahraničí (Kréta, Austrália, Rím, Južná Afrika, Amsterdam, Španielsko, Londýn, Moskva).


Rómčina

Popularizačná prednáška s cieľom v krátkosti predstaviť rómčinu z jazykového a mimojazykového kontextu. Zámerom je motivovať širokú verejnosť k záujmu o rómsky jazyk.

Milan Samko

Milan Samko pôsobí ako odborný asistent v Ústave romologických štúdií FSVaZ UKF v Nitre, kde sa zaoberá hlavne rómskym jazykom.


Študuj španielčinu v Španielsku

Počas diskusie nám porozpráva o možnostiach štúdia v Španielsku: intenzívne kurzy, stáže, výmeny, študijné pobyty, alebo pobyt pocas celého akademického roka, štipendiá pre študentov či pre učiteľov.

José Luis Sánchez Melgarejo

José Luis Sánchez Melgarejo je Doktor pedagogickych vied so špecializáciou vo výučbe španielského jazyka online. Taktiež riadi „Študovať španielsky v Španielsku“, nezisková organizácia, ktorá pomáha a radí zaujemcom o jazykové pobyt v Španielsku alebo Latinskej Amerike.


Vybuduj si zvyk učenia sa cudzieho jazyka!

Ako často, kde a koľko hodín za týždeň je potrebné sa učiť aby sme zvýšili svoju efektivitu?

Sústredíme sa na pochopenie SRS (Spaced repetition system) a zdôraznime, aké dôležité je opakovanie učebných materiálov, či vedomo, či podvedomo. Rozdiel medzi dlhodobou a krátkodobou pamäťou asi poznáte, ale viete ako s ňou efektívne narábať pri učení sa cudzieho jazyka?

Odpovedáme na otázku, prečo učenie sa 2 × 1,5h za týždeň (napr. v jazykovej škole) je neefektívne učenie a na príkladoch ukážeme, ako sa pritom strácajú čas aj peniaze. Ukážeme prečo je to proti princípom, ktoré urýchľujú učenia cudzieho jazyka a čo sa s tým dá robiť ☺.

Moderné a najmä efektívne učenie sa jazyka smeruje k transformácii a budovaniu svojej pravidelnej rutiny – zvyku učenia sa jazyka. Chcem ukázať ako malé každodenné kroky dokážu urobiť zázraky. Predstavim na príkladoch, ako mi správne rozhodnutia umožnili dosiahnuť moje ciele a ako sa môžete aj vy motivovať, aby ste sa o rok, či o dva mohli úplne prirodzene rozprávať s native speakrom pri káve, či na večeri.

Michal Scibior

Michal je online jazykový lektor, ktorý radí študentom, ako dosiahnuť jazykové ciele vďaka maximálnej efektivite a moderným spôsobom výučby. Polyglotom sa stal počas full-time práce, kedy sa naučil 8 jazykov a nezruinoval si pritom život.


Indian culture and Punjab culture

Introduction about Punjab, Sikhs and Punjabi music, Punjab culture.

Preet Singh


Krásy a úskalia arabčiny

Snaha naučiť sa po arabsky sa stále zvyšuje a to tak na Slovensku ako aj v mnohých iných krajinách. Táto skutočnosť je výsledkom rastúceho vplyvu arabských štátov na svetovej politickej scéne a tým aj významu arabčiny ako medzinárodného rokovacieho jazyka, keďže patrí medzi šesť oficiálnych jazykov OSN.

Moderná spisovná arabčina je jazyk, ktorým sú písané knihy, noviny a časopisy a ktorým sa hovorí v rozhlase, televízii a pri oficiálnych slávnostných príležitostiach. Moderná spisovná arabčina vychádza z klasickej arabčiny, v ktorej boli v 7. stor. n. l. napísané texty svätej knihy muslimov – koránu. Významnú úlohu zohráva spisovný jazyk ako sprostredkujúci jazyk na celoarabskej úrovni.

Karol Sorby

Prof. PhDr. Karol SORBY, DrSc. absolvoval štúdium arabistiky na FF UK v Bratislave. Pracuje ako arabista v ÚO SAV a učil aj na niekoľkých slovenských vysokých školách. Venuje sa výskumu politických dejín arabského východu v 20. storočí a na túto tému okrem množstva štúdií uverejnil aj viacero rozsiahlych monografií. Okrem toho je autorom dvojdielnej vysokoškolskej učebnice Moderná spisovná arabčina.


Chcete sa stať tlmočníkom alebo prekladateľom?

V prednáške prezentujem 15 ročné skúsenosti s prekladom, tlmočením a ich výučbou. Povieme si, čakú výbavu potrebuje človek, ktorý chce prekladať a tlmočiť ahlavne kde a ako ju dokáže získať. Prednáška je spojená s prezentáciou novej publikácie Úspešný štart do praxe prekladateľov, tlmočníkov a freelancerov, ktorá je napísaná pre všetkých ľudí, ktorí chcú pracovať na nohe v oblasti poskytovania jazykových služieb.

Jozef Štefčík

Jozef Štefčík ukončil štúdium anglického a nemeckého jazyka na UKF v Nitre, kde niekľoko rokov pracoval. Pôsobil ako tlmočník a prekladateľ angličtiny a nemčiny. Je výkonný predseda Slovenkej spoločnosti prekladateľov odbornej literatúry (SSPOL) a zakladateľ spoločnosti Translogia, ktorá sa zameriava na digatálno-vzdelávacie projekty a poskytovanie poradenstva v oblasti jazykových služieb. Pracuje odborný asistent na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 2012 koordinuje sieť mobilít študentov a učiteľov TRANS v rámci programu CEEPUS, do ktorej patrí viac než 15 európskych univerzít z regiónu strednej a juhovýchodnej Európy.


Grafická facilitácia – vizuálne myslenie

Fotky plné spomienok, jaskynné maľby, piktogramy v predajni, dopravné značky. Obrazy nás sprevádzajú od existencie ľudstva a častokrát majú väčší zmysel ako by sme na prvý pohľad povedali. Na workshope si povieme čo majú spoločné skôr vymenované pojmy, zaradíme ich do kontextu jazyka, ukážeme si prečo je grafická facilitácia tak veľmi populárna a vyskúšame si prvé kroky ako na ňu.

Juraj Víg

Pracovať v oblasti vzdelávania ako „soft skills“ školiteľ, facilitátor, inde ako grafik a marketingový stratég a niekedy ako komunitný organizátor môže byť niekedy mierne chaotické. Prepojením týchto svetov ale vznikajú nové nástroje, ktoré najradšej aktívne využívam a šírim ďalej pre ľudí.Milujem rozmanitosť ľudí. Každý sme iní a svojim jedinečným spôsobom dokonalí. Ak dáme ľuďom šancu ukázať túto svoju stránku, každý deň môže byť zázrakom. Niekedy to chce len trochu času, inokedy pomoc a motiváciu. Najväčšiu radosť mám, keď môžem sledovať ako tieto hoci len malé semienka začínajú v ľuďoch klíčiť, rásť a neskôr aj kvitnúť.

Mojimi nástrojmi sú vizualizácia, facilitácia, storytelling a práca s vlastným telom.


Jazyková komunikácia v Afrike v období globalizácie

Jazyková mapa Afriky je veľmi pestrá, z celkového počtu jazykov, ktoré vo svete existujú, sa 30%, vyše 2000 jazykov používa v Afrike. Väčšina afrických štátov subsaharskej Afriky existuje v rámci hraníc, ktoré boli vymedzené a nanútené v období kolonializmu a sú jazykovo a národnostne heterogénne. Existencia veľkého počtu jazykov vytvára zložitú komunikačnú situáciu, z ktorej musia africké vlády pri stanovovaní oficiálnej jazykovej politiky vychádzať. Preto boli v čase získania politickej nezávislosti nútené naďalej ponechať vo funkcii úradného a štátneho jazyka jazyk bývalej koloniálnej metropoly – angličtinu, francúzštinu a portugalčinu, jazyky, ktoré ovládajú len vzdelané elity, 15-20% obyvateľstva v mestskom prostredí. Jazyková otázka hrá v modernizujúcej sa africkej spoločnosti veľmi významnú úlohu, cieľom prednášky je načrtnúť historické korene súčasnej jazykovej situácie a rôzne pokusy o riešenie.

Viera Vilhanová

doc. PhDr. Viera Vilhanová, DrSc. – vyštudovala afrikanistiku a angličtinu na Karlovej univerzite v Prahe. Absolvovala postgraduálne štúdium na univerzite Makerere, v Kampale, Uganda. Od skončenia štúdií pracuje v Ústave orientalistiky SAV. Dvanásť rokov prednášala na Filozofickej fakulty UCM v Trnave. Zaoberá sa africkou históriou, africkými historiografiami, kultúrami a literatúrami, dejinami kresťanstva a islámu na africkom kontinente. Skúma činnosť kresťanských misií v Afrike, najmä Bielych otcov a ich vplyv na rozvoj afrických jazykov a literatúr. Na tieto témy publikovala štúdie aj monografie, doma aj v zahraničí.


Úvod do tajov posunkového jazyka

Cieľom prednášky je priblížiť základnú teóriu o posunkovom jazyku ako prirodzenom jazyku komunity nepočujúcich. Prednáška o úvode do posunkových jazykov. Oboznámenie sa s úvodnou teóriou posunkových jazykov (základné mýty a fakty o posunkových jazykoch, rozdiel medzi slovenským posunkovým jazykom a posunkovanou slovenčinou, zloženie posunku).

Roman Vojtechovský

PaedDr. Bc. Roman Vojtechovský (SNEPEDA) je ťažko nedoslýchavý. Na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove vyštudoval odbor pedagogika mentálne postihnutých (1999 − 2004). Rigoróznu prácu obhájil v odbore učiteľstvo pre špeciálne školy – pedagogika sluchovo postihnutých (2009), získal titul PaedDr. Je absolventom denného bakalárskeho štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, odbor čeština v komunikácii nepočujúcich, ktoré ukončil v roku 2012. V súčasnosti je zamestnaný ako odborný pracovník v Centre podpory študentov so špecifickými potrebami na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sa zväčša momentálne venuje prekladovému slovníku slovenského jazyka – slovenského posunkového jazyka pre odbornú terminológiu a viacjazyčnému výkladovému slovníku online – Dictio.info. Externe moderuje krátke večerné Správy RTVS v slovenskom posunkovom jazyku na Dvojke, ktoré sú primárne určené nepočujúcim divákom. Okrem nich svoj čas venuje aj Posunky.sk: Prekladovému slovníku slovenského jazyka – slovenského posunkového jazyka ako lexikograf.


Jak vést děti k cizím jazykům

Přednáška je určena rodičům malých dětí, případně dalším zájemcům o cizojazyčnou výchovu malých dětí (po předškolní věk). Jejím cílem je představit rodičům jednoduché tipy, jak mohou své děti seznamovat s cizím jazykem v domácím prostředí. Hravou, přirozenou a nenásilnou formou, aniž by byl cizí jazyk prosazován na úkor mateřštiny. Součástí přednášky jsou videoukázky lektorky a jejích dcer znázorňující hraní v angličtině doma i venku. Přednáška se zaměří především na maňáska, říkanky a knížky.

Petra Vojtová

Vystudovala jsem obor překladatelství-tlumočnictví na FF UK v Praze a pracuji jako překladatelka a lektorka. Cizí jazyky jsou mi blízké nejen díky profesi. Jsou pro mě i srdeční záležitostí. Od narození první dcery se snažím vzdělávat v oblasti jazykového vývoje malých dětí a tyto poznatky předávat dál ostatním rodičům i jiným zájemcům ve svém projektu DoubleBubble.


Čínština ako cudzí jazyk, jej úskalia a špecifiká

Efektívne metódy pre výučbu čínštiny pre deti a dospelých.

Daniela Zhang Cziráková

Mgr. Daniela Zhang Cziráková, PhD. Sinologička, absolvovala čínsky jazyk na FF Univerzity Komenského a doktorát získala na Ústave Dálného Východu na FF Univerzity Karlovej. Zaoberá sa čínskou literatúrou a čínskym výtvarným umením. Preložila a prebásnila niekoľko zbierok poézie do slovenčiny (Paolo Zhang: Tieň jin-jangu, Zhao Si: Zmiznutia a návraty) a spracovala jazykovú časť prekladu zbierky Milana Richtera: Smrť na dlhej návšteve do čínštiny. Publikuje vedecké štúdie a odborné články doma i v zahraničí.


Jazyková hegemónia vo svete – je šanca to zmeniť?

V roku 2005 švajčiarsky jazykový odborník Prof. Francois Grin vo svojej štúdii vypočítal, že dominancia angličtiny v EÚ spôsobuje stav, v ktorom 26 členských štátov EÚ každoročné prispieva do rozpočtu Veľkej Británie 17 – 18 miliárd EUR. Poskytuje tiež rodeným anglicky hovoriacim na všetkých komunikačných úrovniach celoživotné nezaslúžené privilégium. Je to zjavne nespravodlivé. Existuje spôsob, ako tomu zabrániť a zmeniť to? Nedávno publikovaná francúzska verzia knihy Prof. Roberta Phillipsona Len anglická Európa? z roku 2003 nastoľuje veľa dôležitých otázok. Prečo ľudia pasívne prijímajú nespravodlivosť? Prečo sa na politickej úrovni systematicky ignoruje jazyková politika? Príďte o tom diskutovať spolu s nami a prezentovať svoje návrhy!

Zloženie diskusného panela:

Moderátor

  • Mgr. Vladimír Grácz, veľvyslanec, riaditeľ odboru diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Panelisti

  • PhDr. Lucia Molnár Satiská, Phd., vedúca oddelenia sociálnej lingvistiky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied
  • Mgr. Júlia Vrábľová, PhD., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, členka predsedníctva Európskej federácie národných jazykových inštitúcií
  • Mgr. Ladislav Blažek, člen predsedníctva Únie európskych federalistov na Slovensku
  • Ing. Jozef Reinvart, odborník na jazykovú politiku v EÚ, člen občianskeho združenia Seniori slovenskej diplomacie